Keď som pred dvadsiatimi rokmi prvý raz prekračoval líbyjskú hranicu z Egypta, neboli tam hraničiari, iba prázdna budova. Kaddáfí vtedy presadzoval bratstvo arabských krajín, ktoré vraj nepotrebuje žiadne hranice. O pár týždňov bolo všetko inak, hraničiari už opäť zdržiavali ľudí, až kým nedostali svoj bakšiš.

Pljeskavica, vešalica, kobasica, ražnjići. Rýchla, veľmi rýchla a neznesiteľne rýchla dychovka. Srbský duch dostal v balkánskych vojnách na frak, na festivale Guča však heroicky a nespútane víťazí. Aspoň tých pár dní.

Emil, musíme sa naučiť žiť v kríze, lebo nemecká kancelárka povedala, že bude trvať celé desaťročie. Takže prakticky do konca nášho života. Lebo, ak by sme sa aj dožili ešte vyššieho veku, už nám to bude jedno. Máme smolu.

Od jedného z najväčších triumfov v dejinách Poľska uplynulo tento rok 400 rokov. Dňa 29. októbra v roku 1611 sa do Varšavy po víťaznej vojne vrátil hajtman Stanisław Żółkiewski, ktorý rok predtým dobyl Moskvu. Priniesol so sebou ruského cára Vasila IV., následníka trónu veľkovojvodu Ivana a náčelníka ruskej armády vojvodu Dmitrija.

Vergilius napísal, že Líbyjčania sú „hrubí v čase mieru a nebezpeční v čase vojny“. Starý pán to napísal pred pár tisíckami rokov, takže to nemožno brať príliš vážne. Samozrejme, na tú dnešnú líbyjskú lúzu nemohol ani pomyslieť. Médiá až doteraz zveličovali a vyrábali šou. Líbyjčania nie sú žiadni Afganci. Netreba zabúdať, že Líbya je jediná trofej, akú kedy veľká talianska armáda dole na Juhu získala.

Čo znamená reformácia pre Daniela Pastirčáka? V čom súhlasí s Martinom Lutherom a v čom ho kritizuje? A kto sú reformátori našich čias?

Kniha Podoby viery od nášho kolegu, fotografa Matúša Zajaca, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Michala Vaška, je oveľa viac než len zbierka fotografií s religióznou tématikou.

Emigrantské komunity žijúce v zahraničí sú notoricky známe svojím vyznávaním klišé. Istanbul s povrchnými britskými alkoholikmi, bohémskymi eurokratmi alebo mysterióznymi orientálnymi podnikateľmi nie je žiadnou výnimkou. Najnovším prírastkom v našom vriacom sa kotle je vlna prichádzajúcich Rusov.

Nikdy nechodím v noci, možno o pár rokov, ako zaslúžilý prostatik, budem musieť v noci vstať a ísť. Len raz som sa zobudil, vstal a šiel, a kým som bol preč, spadla zo steny polica preplnená knihami na posteľ, z ktorej som vstal a šiel.

Bývalý novinár a riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Ondrej Dostál ešte nebol poslancom v parlamente, ktorý je pár mesiacov pred predčasnými voľbami, takže v tejto chvíli vie len to, že až do 10. marca si bude naďalej plniť svoje poslanecké povinnosti.