Počúvame to odmalička. Dobré časy už boli. Najskôr nás to baví, chceme o tých časoch počúvať. Potom nás to otravuje, najmä ako argument dospelých pri debatách v puberte. Potom nám je to smiešne. Chvíľu si to nevšímame. A potom prvýkrát použijeme zaklínadlo „to my, keď sme boli mladí, to boli časy...“ a sme tam.

Čo sa to deje so svetom? Nevravte mi, že nič. Niečo sa evidentne deje. Myslíte že existuje nejaká kolektívna duša? Toľko rovnakých aktivít v rôznych kútoch sveta – v rovnaký čas – to sa nedá nevšimnúť si.

Je to čudné. V tejto krajine jedlo vždy zohrávalo veľkú úlohu – vyjadrovali sa ním city a rodinné väzby, vítala návšteva. Hovorí sa o nás, že sme pohostinní. Prečo si teda Slováci akosi ešte stále nenašli cestu do ozajstných reštaurácií?

Na Slovensku sa prípad Cervanová uzavrel spôsobom, ktorý už v tejto krajine nijakým spôsobom nie je možné zvrátiť. O čom vlastne rozhodoval Ústavný súd, ako rozhodol a prečo? Spýtali sme sa Allana Böhma, obhajcu odsúdených Nitranov.

Nič nové pod slnkom. Výmeny vlád obvykle sprevádza aj prehodnocovanie zmlúv, ktoré si nová garnitúra nájde po tej predošlej. Miera súčasného upratovania je však  porovnateľná s časom, keď nám na rozlúčku odkýval Vladimír Mečiar.

Obyčajný človek neznáša počítače. Namiesto toho, aby mu slúžili, slúži on im, stoja ho neskutočne veľa nervov a času. Robia z neho nesvojprávneho idiota, ktorý potrebuje dve vysoké školy, aby sa ich vôbec mohol dotknúť.

Emil, je to úžasné, ako čas letí. Vianoce sú stále častejšie. Keď som bol na vojne v Trebišove, tak mi čas neletel tak rýchlo, najmä tie posledné týždne, keď sa rozhodovalo o tom, kto ešte mesiac ostane na repnej kampani.

Keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie, rozvinula sa diskusia, čo tento krok prinesie pre krajinu a občanov. Dlhý čas sa nik nepýtal, čo chceme ponúknuť my, čím chceme prispieť k budovaniu spoločnej Európy.

Čo má spoločné klobása na tanieri v Anglicku, v Číne alebo v Slovinsku? Najmä to, že okrem iných znakov globalizovanej spoločnosti ju od 80. rokov zaznamenáva významný britský fotograf Martin Parr. Na Mesiaci fotografie vystavuje svoj nový projekt Luxury (Prepych).

Dvadsiaty ôsmy október mám rád. Je to taký dobre umiestnený sviatok. Niekde v polovici času medzi letnými prázdninami a Vianocami. Dobre sa nám tá monarchia rozpadla. To so zamatovou revolúciou sme, žiaľ, čakali pridlho, keby to bolo takého tridsiateho apríla, tak by to boli krásne sviatočné dni.