Ak by som si mal vybrať slovenskú osobnosť 20.storočia, nebol by to ani Štefánik, ani Hlinka, ale Vladimír Jukl. To, že bol menej známy, je jedna z jeho kľúčových kvalít.

Mohlo imperiálne Španielsko na vrchole moci dobyť a podmaniť si Čínu? Ako si plány na podmanenie predstavovali samotní Španieli, prečo k tomu nikdy nedošlo a aké dôsledky to malo pre Čínu a Západ? Píše Lord Hugh Thomas.

Občas to vyznieva, akoby sa všetky problémy ľudstva dali vyjadriť pojmami rýchlo a pomaly. Hovoríme o tempe ekonomiky, na olympiáde fandíme rýchlosti, vyzývame na spomalenie životného štýlu, no zároveň nás prenasleduje hrôza z postupného spomaľovania vlastného organizmu. Je rýchlosť dobrá alebo zlá? Je pomalosť hendikep alebo žiaduci cieľ?

Správa, že šéf ECB Draghi sa zúčastňuje na neverejných zasadnutiach akejsi G-30, vyvolala konšpiračné teórie. Ticho správcov našich zdrojov z druhého piliera nevyvolalo nič. Oboje zle.

Rozhnevaní vtáci dobýjajú svet. Ak by šlo o spontánne antifeministické macho hnutie zarastených alfa samcov, dalo by sa to pochopiť, lenže nejde. Rozhnevaní vtáci, Angry Birds, sú iba extrémne otravnou casual videohrou, ktorá sa vymkla spod kontroly a stáva sa neprehliadnuteľným popkultúrnym fenoménom. Alebo radšej komoditou, vecou na predaj, to bude azda presnejšie, fenomén by predsa len mal znamenať čosi iné.

Minulý večer som mal v mojom televíznom programe ako hosťa Emre Öktema, ktorý je profesorom medzinárodného práva, a rozprávali sme sa o náboženskej slobode.

O tom, že výslednú chuť jedla určujú do veľkej miery korenia, nepochybuje asi nikto. Na tom, že spoločnou charakteristikou mnohých korení je viac či menej štipľavá chuť, by sme sa asi tiež vedeli zhodnúť. Ale prečo potom nepovažujeme štipľavú chuť za jednu zo základných chutí. Prečo sladká, slaná, kyslá a horká áno, ale štipľavá nie?

Bratislava, august 1974. Ako mladý literát som mal možnosť stráviť mesiac na Slovensku na výmennom pobyte Zväzu spisovateľov. Usiloval som sa pochodiť čo najviac miest a spoznať čo najviac slovenských spisovateľov.

V roku 2006 rozpustili zdiskreditovanú Komisiu OSN pre ľudské práva, ktorú beznádejne ovládli diktátorské režimy zastúpené v OSN a namiesto nej bola vytvorená Rada OSN pre ľudské práva, ktorá mala byť akože lepšia. Zároveň sa zaviedlo „univerzálne periodické preskúmanie“ stavu ľudských práv vo všetkých krajinách každé štyri roky; Česko bolo prvýkrát „skúmané“ v roku 2008. Výsledkom bolo tridsať odporučení Rady. Z ních vyberám tie „najlepšie“.

Kto boli Pálffyovci a čo znamenali pre Bratislavu a dnešné Slovensko? Príbeh významného šľachtického rodu, ktorý ako jeden z mála vždy stál na strane kráľa, približuje historik Daniel Hupko.