Krik a ticho

Konanie šéfa Európskej centrálnej banky vyšetruje Brusel ako konflikt záujmov, pretože G-30 je vraj vplyvná lobistická skupina, a Draghiho rozhodnutia o eure môžu byť ovplyvnené jeho účasťou na jej diskusiách.
Dojemné.
Skupina G-30 má svoju verejnú stránku, sú na nej všetci členovia s fotografiami, je tam celá história skupiny, jej program, akcie a publikácie. Skupinu tvoria rojkovia ako Trichet či Krugman, reformátor Balczerovic, jeden z našich autorov Martin Feldstein, Keneth Rogoff z Harvardu, viacerí zástupcovia centrálnych bánk, a áno, aj a zástupcovia vplyvných súkromných finančných inštitúcií vrátane Goldman Sachs či JP Morgan.
Čo z toho vyplýva? Že títo ľudia riadia svet a že Draghi má ich stretnutia obchádzať oblúkom? Ale prosím vás. Vyšetrovať šéfa ECB za občasné stretnutia s významnými ľuďmi, ktorí rozumejú financiám, je absurdné a ukazuje to na odtrhnutosť Bruselu od reality. Ak mu vplyvní ľudia podsúvajú, aké úrokové sadzby má ECB stanoviť a koľko štátnych dlhopisov má znovu a znovu nakúpiť, nepotrebujú na to diskusné kluby G-30. Sú diskrétnejšie formy. Ale najmä, celý priebeh krízy eura a najmä reakcie lídrov eurozóny na ňu ukazujú, že Draghi a jemu podobní sú už dávno pod oveľa zničujúcejším vplyvom. Ten však Brusel nevyšetruje, ale organizuje...
Totiž: Keď je človek zadlžený banke, a nevie dlh splácať, je zrazu v jej v rukách, a mnohé jeho rozhodnutia sú nie že ovplyvnené, ale priamo určené veriteľom. Keď je voči bankám a finančným inštitúciám zadlžený štát, je to veľmi podobné. Mnohé kroky štátu už potom neurčuje volič a jeho reprezentant, ale výlučne veriteľ. Rozhodnutia zadlžených lídrov eurozóny o novej a novej pomoci Grécku, Cypru, Španielsku a ďalším sú natoľko neracionálne, že odkazujú na jediné – nerobia ich politickí lídri, ale banky a finančné inštitúcie, pre ktoré sú mimoriadne výhodné. Je to škandál, je to popretie demokracie, a je to aj obrovský konflikt záujmov, ale ten nikto nevyšetruje. Naopak, Brusel tlačí na úplnú kapituláciu voči bankám cez spoločné dlhopisy či európske ručenie vkladov. Ale aby rozhnevaná verejnosť aspoň čosi dostala, podhodíme jej kosť tajomnej G-30. A vyšetrujeme ostošesť.
Podobne absurdné je ticho dôchodcovských správcovských spoločností pri vládnom znižovaní príspevkov do druhého piliera z 9 na 4 percentá. Ako je možné, že mlčia? Veď sú to ony, kto má ako prvý chrániť svojich klientov, nie? Ony predsa najlepšie vedia, že takéto radikálne zníženie ohrozuje budúce dôchodky ich sporiteľov aj celkovú udržateľnosť systému. Tak prečo to ticho? Je jediné vysvetlenie: Dostali od vlády zvýšené milióny na správu, a výmenou za to mlčia. Tým však podkopávajú nielen dôveru v seba, ale aj v celý súkromný sektor. To naozaj žijeme vo svete, kde pár miliónov znamená viac než lojalita ku klientom, dôvera a dlhodobé partnerstvo?
Vážené správcovské spoločnosti, celé roky sme bojovali za vašu nezávislosť a silné miesto v systéme. Obviňovali nás z účelovosti, vraj sme všetci boli vami zaplatení, ulyžovaní a uhostení. Ale robili sme to, lebo si myslíme, že dobre nastavený druhý pilier je dobrý nápad a rozumná odpoveď na demografiu a platobnú schopnosť štátu. Za čo bojujete vy? Len za svoje prachy? Aj na úkor vlastných klientov? Potom nie ste hodní ničoho, len opovrhnutia.
Krik okolo Draghiho a ticho správcovských spoločností sú dve strany jednej mince. Je to hnusná minca, a ja sa bojím, že ju onedlho použijú revolucionári.