Takmer denne vidím urastených izraelských otcov a sebavedomé izraelské mamy, ako nútia svoje deti robiť rôzne kaskadérske kúsky na detských preliezačkách a ako sa hnevajú, keď ich deti plačú pre také tie bežné detské dôvody na slzy. Viem, prečo to – či už cielene, alebo povedome – robia. Ich dcéry a synovia budú raz vojaci.

Brazília v minulosti nesplácala svoje dlhy a za tú nezodpovednosť pyká dodnes. Napriek tomu sa jej pomerne rýchlo darí dostať z krízy. Nielen o brazílskej ekonomike hovoríme s generálnym sekretárom novovzniknutej Luso-Brazilian business association Renatom Pellegrinim.

Neboli to obyčajné voľby a nebola to ani štandardná volebná kampaň. Slovenské parlamentné voľby 2010 boli takmer rovnako prelomové ako tie v roku 1998.

Bodka-bodka-čiarka, bodka-čiarka-čiarka-bodka, bodka-bodka, bodka-čiarka-bodka, čiarka-čiarka-čiarka, čiarka-čiarka. To bola morzeovka a znamenalo to, že: upírom. Aj jeden cukrík stačí a už sa povracajú k panelovej stene domu na sídlisku, uprostred snehu, v malom meste na severe, vo Švédsku, v jednom filme. Volá sa: Nech vojde ten pravý.

Servus Emil, konečne som zase doma, v nemocnici som ležal vyše troch týždňov a nič mi nezistili. Predstav si, že po tom všetkom, po tých prehliadkach, röntgenoch, gastroskopiach a kolonoskopiách (konečne viem, čo to je), mi predpísali anopyrin, vraj pre istotu.

Keď sa človek v týchto dňoch díva na mŕtve bilbordy, keď počúva frázy tých, ktorí chcú naše hlasy, keď sa rozhliadne kdekoľvek po volebnom Slovensku, nemôže z toho zistiť, že sa blížia dôležité voľby. Budú vôbec voľby?

Gréci si budú svoju povesť „lenivcov“ v očiach ostatných Európanov naprávať ešte dlho. Ako však oni sami vnímajú momentálnu situáciu, koho z nej vinia a ako sa chystajú na horšie časy?

V žiadnej demokratickej krajine sa nedá zabrániť tomu, aby sa nejaká skupina ľudí nezhromaždila, neprotestovala proti krivdám, reálnym aj domnelým, či nepresviedčala verejnosť, že je absolútne nutné podporiť ich požiadavky.

Ešte som o tom za tých 6 rokov, čo sa tu pravidelne vylievam, nepísala, a to ma fakt prekvapuje. A prekvapuje ma aj skutočnosť, že vlastne nikto o tom nepíše. Mam na mysli smrť.

Jeden z hlavných poznávacích znakov toho, že ste práve prišli na Slovensko, alebo z neho, naopak, odišli (a nepristáli vo Fínsku), je stupeň „gloomu“, s ktorým ste konfrontovaní. Zo sémanticko-výpravných dôvodov gloom preložíme ako „súmračnosť“ – prízemnejší výraz je „depresia“.