Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Neboli to obyčajné voľby

.františek Šebej .časopis .kritická príloha

Neboli to obyčajné voľby a nebola to ani štandardná volebná kampaň. Slovenské parlamentné voľby 2010 boli takmer rovnako prelomové ako tie v roku 1998.

Slovo takmer je tam preto, lebo jama skorumpovaného totalitárstva, do ktorej vtedy Slovensko postupne skĺzavalo, bola predsa len o poznanie temnejšia a hlbšia - neexistovali nijaké poistné laná pripútavajúce krajinu k Európskej únii a k NATO, Mečiar a jeho partia kriminálnikov odrezala aj tie provizórne. Potom prišla mobilizácia rozumných ľudí a volebný prelom 1998. Štyri roky Ficovej vlády 2006 - 2010 znamenali návrat tej istej bandy kriminálnikov k moci, ale v krajine prosperujúcej a konečne zakotvenej ako súčasť Západu. Súčasťou Západu aj zostalo, napriek úprimnej snahe babrákov, zlodejov, amatérov a zakomplexovaných nacionalistov, ktorí tvorili štyri roky jeho vládu, vrátiť Slovensko do jamy  pôvodne vykopanej Mečiarom. Pol roka pred týmito voľbami to ešte stále vyzeralo tak, že budú nerušene devastovať právne a spoločenské prostredie krajiny a kradnúť zo spoločného najmenej ďalšie štyri roky - toľkým voličom sa to, podľa prieskumov voličských preferencií, páčilo. Ale je po voľbách a všetko je inak. Vyzerá to tak, že sa Slovensko rozhodlo mať opäť normálnu vládu a vďaka za to osudu a najmä voličom.
Mám sa podeliť o môj pohľad na tieto voľby a píše sa mi neobyčajne ťažko - ešte stále som novinár, ale vlastne už ani nie. Som momentálne rozkročený kdesi v medzipriestore a nie je to pohodlné, hoci moji milí kolegovia z redakcie vravia, že je to v poriadku. Sú ešte mladí. V jednom z rozkošných rozhovorov Diabla s Bohom v knižke poľského filozofa Leszka Kolakowského Nebeklíč hovorí Boh Diablovi zhruba toto: "Ty ma chceš poučovať o teológii, ktorej som predmetom?" A Diabol cynicky odpovedá: "Ani skala sa nemusí vyznať v geológii, hoci je jej predmetom." (Citujem z pamäti niečo, čo som čítal veľmi dávno, nemusí to byť presné.) Mám podobný pocit - mám písať uvážlivý rozbor niečoho, čoho som sám predmetom, aktérom - kandidoval som totiž v týchto voľbách a zvolili ma - a naozaj neviem, či sa ten Kolakowského filozofický Diabol nedotkol akejsi rudimentárnej pravdy o vede či skúmaní, a jeho predmete. Ale dobre. Riešim to tak, že ani na okamih nebudem predstierať, že som objektívny a nezaujatý. Naopak, som do veci zainteresovaný a zaujatý až hrôza. Ale tuším, že ani to nie je nové. Vidím to takto:

.volebné plus číslo jeden:
Mečiar je konečne po dvadsiatich rokoch preč. Čo do slovenskej politiky priniesol, píše vo svojom článku Fedor Gál, ktorý bol odpočiatku pritom. Ktosi mi v tú volebnú noc povedal, že konečne a nech sa odoberie na pokojnú starobu za vnúčatami. Ja taký láskavý nie som. Ten človek zanechal za sebou čosi nečistého, čo budeme vymetať zo slovenskej politiky a spoločnosti ešte dlho. Mečiar patrí za mreže a dostane sa tam, ak bude mať nový parlament dosť morálnej sily, aby zrušil tie jeho samo-amnestie. Nie je to dôležité pre akúsi pomstu za krivdu či fiktívnu spravodlivosť, je to dôležité preto, aby tu nezostal precedens, že je možné mať moc, zneužiť ju zločinným spôsobom, rozprávkovo zbohatnúť z kradnutia a na desiatkoch z korupcie, zdevastovať právne aj morálne prostredie krajiny, a potom beztrestne odísť užívať si lup. Precedensy lákajú. Dobrá správa je, že až komicky neuspeli vo voľbách ani početné výtrusy jeho strany - rôzne AZEN, NOVÁ DEMOKRACIA a podobne. Budem však úprimný: jeden z tých najdávnejších výtrusov - DÚ (nazývaná kedysi aj "HZDS s ľudskou tvárou") - prežíva v štruktúrach SDKÚ, a ten najhorší kriminálny výtrus Mečiarovej pôvodnej bandy tvorí dnešné sponzorské pozadie Ficovho Smeru. Taká plodná to bola strana.

.volebné plus číslo dve:
Populistický rasizmus a šovinizmus nie sú na dnešnom Slovensku takým účinným volebným afrodiziakom, ako by človek očakával. To vypovedá o príslušnosti Slovenska k mentálnemu Západu. Ten Slotov bilbord s umelo "pritetovaným" Rómom s prirobenou hrubou zlatou reťazou mieril presne, ale zdá sa, že do príliš riedkeho kŕdľa. Keď sme s prasiatkami Robom, Vladom a Janom v prívese prechádzali Banskou Bystricou, na stráni nad cestou bol "inštalovaný" obrovský Kotlebov slogan a ktosi v aute poznamenal, že ho pred anarchistami strážia vo dne aj v noci vyholené hlavy. Patetické. Nakoniec, za tú jeho fašistickú víziu o poriadku nastolenom bejzbalovou pálkou hlasovalo niečo vyše 33-tisíc Slovákov. Je to asi 1,33 percenta zúčastnených voličov. Priveľa? Určite. Ale klinický psychológ by poznamenal, že je to menej ako reálne percento psychopatov v populácii. Tí sa zrejme i tak rozdelili medzi strany proporcionálne (thank you very much). Navyše si nemyslím, že všetci ľudia voliaci Kotlebu sú bezcitní asociálni psychopati, taký jednoduchý svet nie je. Ale tých 33-tisíc je v skutočnosti menej než percento ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Obzerajúc sa po susedných krajinách (napríklad ponad Dunaj), to nie je (dodávam, že pre túto chvíľu) také zlé.

.volebné plus číslo tri:
Proporcionálny volebný systém spojený s diktátom straníckej nominácie ohľadne poradia na kandidátke účinne narušujú voliči svojimi krúžkami. Rozhodnutie o trojpercentnej hranici vplyvu preferenčných hlasov (namiesto desaťpercentnej), bolo jednoznačne dobré. Toto sa mi opisuje ako pozitívum týchto volieb zvlášť ťažko, lebo sám som sa "prekrúžkoval" z beznádejného 33. miesta na 7. a vnímam to ako (naozaj) nečakanú priazeň voličov aj osudu. Ale nepíšem teraz o sebe, ani o svojich priateľoch, ani konkrétne o strane, za ktorú som kandidoval. Vždy som si totiž myslel, že anglosaský väčšinový volebný systém, kde sa v jednomandátových volebných obvodoch vždy o ten jeden mandát pobijú konkrétni ľudia so svojou verejnou povesťou i tvárami, je lepší ako ten náš, kde sa na chrbte a imidži zopár lídrov zvezie anonymná masa niktošov, ktorí potom iba na povel dvíhajú ruky, ale inak mlčia. V každej s tých "slušných" strán tie voličské krúžky zamiešali karty, v dobrom či zlom, lebo aj "vylobovať" sa vraj tie krúžky dali, ale aj to je v poriadku. Paradoxne, ale očakávane sa to u Fica či Slotu nestalo. Prečo, to nechám na čitateľovu voľnú úvahu, iba naznačím, že totalitné štruktúry sú spravidla umŕtvené. Osobne by som sa rád pobil o mandát v jednomandátovom volebnom obvode, hoci to už za života asi nestihnem, veď kto by si tu trúfol meniť volebný systém. Buddhisti by povedali - nič to, tak v tom budúcom. Ak by sme na Slovensku nečakane dostali rozum a zaviedli dvojkomorový parlament so Senátom voleným po tretinách v dvojročných intervaloch na 6-ročné obdobie (tak, ako to majú bratia Česi), väčšinový volebný systém by bol ideálny. Nuž ale...

.návrat
Tieto voľby splodili parlament, kde sa opäť zrazia dva svety - tak, ako to bolo po voľbách v roku 1998. Slotova cháska bude útočiť kedykoľvek sa bude nová pravicová koalícia (ak teda naozaj vznikne) snažiť niečo urobiť s menšinovými právami, debilným jazykovým zákonom, "vlasteneckým" zákonom a podobne. A Ficova početná kohorta sa bude cítiť silná (je ich veľa a ako by ich jedna komunistická mater mala) a bude útočiť s vervou a na kultúrnej úrovni futbalových tribún. Predpokladám, že tí noví poslanci budú mierou agresivity zaskočení a dúfam, že sa nedajú zastrašiť, a že sa neznížia na úroveň útočníkov.
Začína sa tak, dúfam, návrat Slovenska do normálneho sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite