Výtvarník Laco Teren hovorí o tom, že v našich mestách pribúdajú miesta, ktoré sme zrušili a ničím nenahradili.

Traja teológovia diskutovali na Levočskom Fóre o zmysle kresťanskej Veľkej noci - časť tretia

Literatúra, to v samote vznikajúce a v samote prijímané umenie, bude mať tento týždeň svoju Noc a svoj Fest. Stretneme sa so živými spisovateľmi a so živými čitateľmi. Písmená vytlačené na papieri ožijú.

Patrón bezdomovcov Anton Srholec a františkán brat Filip hovorili o význame Veľkého Piatka, ale aj o tzv."náhubkovom prikázaní".

Ak chceme aby toto mesto mesto bolo bezbariérové tak to musíme spraviť sami v noci.

O tieňoch Barbarskej noci, Skrytej cirkvi a biskupovi Davídkovi, o otvorenom dialógu, tragikomickom príbehu Teofóra i o tom, kto cirkvi na Slovensku vládne a čo je jej tragédiou. Hostia: Dušan Špiner, tajne vysvätený biskup rímskokatolíckej Skrytej cirkvi, pôsobiacej v ilegalite, šéfredaktor magazínu AM Report Marián Balázs, vedecký pracovník SAV Norbert Kmeť a dokumentarista Ondrej Krajňák - novozvolený riaditeľ ÚPN.

Opýtal som sa ho, kde býva. „Nikde, na ulici, kam ma vietor zaveje. Kde ma zastihne noc.“ „Ako je to možné, predsa každý máme svoj domov.“ „Aj ja som mal. Pekný byt, vtedy láskavú ženu, dve deti. Potom sa nám to akosi pokazilo. A som tu. Občas sa pokúšam zabudnúť.“ „Príliš rýchlo chceš zabudnúť. Je nás veľa, čo strácame domov a nezabúdame“.

Balíš si ráno svoju tašku, chystáš sa vyraziť do školy a z kuchyne počuješ, ako ťa opäť sekíruje tvoja matka: „Hlavne sa do ničoho nepleť, všetko ti môže neskôr narobiť kopu starostí,“ kričí z kuchyne. Tak si vyrazil na rannú schôdzu do školy, uzavretý sám do seba, aby si nikto nič nevšimol. Zazvonil zvonček, vstúpil si do triedy, kde sa začínala hodina dejepisu a dejepisárka zase raz ponúkala manichejskú verziu minulosti. Vedel si, že to nebolo tak, ako tvrdila učiteľka, pretože si tie dejiny poznal z kníh svojho starého otca. Ale zostal si ticho, aby si nemal problémy.

Milí priatelia, zvieratá sú perfektné tvory. Pán Boh musel mať radosť, keď ich tvoril a keď im s láskou vdýchol život, aby robili neplechu na súši i vo vode. Taký oslík. Vo svetle Veľkej noci sa javí ako šmrncovné zviera, na ktorom Kristus vstupoval do Jeruzalema. Žiadna výstrednosť. Praktická univerzálnosť, nenáročná obsluha a dostupnosť pre každého. Niečo ako Renault clio na splátky bez navýšenia. A predsa, oslík niesol na svojom chrbte Boha! Inšpirovaní svätým Františkom a jeho kladným vzťahom ku zvieratám, vybrali sme sa s kamarátom na salaš.

Ešte stále mám problém uveriť, že aj moje sny sa môžu stať skutočnosťou. Stalo sa to už párkrát, ale keď sa plnia už aj tie najkrajšie, je mi to, v dobrom slova zmysle, podozrivé. Chodila som na túto pláž v Indii od roku 2005. Bola vtedy plná dredových travelerov, obstarožných hipíkov, mladých backpackerov, neskazených Indov a nefalšovanej, ničím nerušenej spirituálnej romantiky. Bola som, tak ako všetci, čo sem kedy prišli, očarená. A tak ako ostatní, aj ja som sa vracala. Pravidelne, každý rok, na mesiac.