Jazmín, v Sýrii veľmi obľúbený ako okrasný ker, sa tam zrejme ujíma aj vo svojom druhom – politickom – význame. Demonštranti žiadajú slobodu a líder krajiny odmieta odstúpiť. Tento líder, prezident Bašar Al-Assad, pritom ešte nie tak dávno stelesňoval nádej na lepší život.

Posledný novinár, ktorý urobil rozhovor s Muammarom Kaddáfím, bol podľa všetkého Francúz Laurent Valdiguié. Začiatkom marca ho zverejnili viaceré svetové noviny. Kým sa k nemu novinár dostal, prekonal štyri vojenské zátarasy, cestu mu lemovali vojaci a nákladiaky, na ktorých boli naložené protiletecké zbrane. Novinár napokon dorazil do stanu obklopeného ruinami, ktoré tam stoja na pamiatku obetí amerického bombardovania z roku 1986. Valdiguié stretol Kaddáfího ešte dva týždne pred začiatkom francúzskych leteckých náletov a počas 50-minútového rozhovoru sa sám presvedčil, že v súčasnosti najdlhšie vládnuci diktátor sveta vyniká všeličím, ale určite nie triezvosťou úsudku.

Každá vojna a veľká vojenská operácia dostane svoje meno. Prívlastok tejto vojny bude raz pre historikov determinovaný charakterom tejto operácie. Ako možno hodnotiť takzvané vojensko-strategické princípy, ktoré uplatňujú obe strany konfliktu a aký je vplyv týchto princípov na charakter tej vojny? Zameriam sa na dva doktrinálne princípy anglosaského arzenálu. Prvým je jednota, v užšom zmysle jednota velenia, druhým je definovanie a udržanie zámeru vojny.

Polícia v týchto týždňoch výrazne posilňuje policajné jednotky v regiónoch, ktoré trpia vysokou kriminalitou páchanou v blízkosti segregovaných osád. Daniel Lipšic tak z problematiky rómskej kriminality spravil tému, akou ešte dosiaľ nebola.

Na Slovensku vyvolal vojenský zásah západných spojencov vcelku vlažné komentáre bez výrazných postojov „áno“ či „nie“. Napokon, v krajine nášho významu by vášnivá diskusia k tejto téme pôsobila čudne. V Nemecku však padajú vyhrotené slová, aké si už beztak spochybňovaná Merkelovej vláda azda ešte nevypočula. Po tom, čo Nemci na pokyn Guida Westerwelleho, ministra zahraničia a lídra liberálnej FDP, v Bezpečnostnej rade OSN nepodporili rezolúciu o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou, domáci zahraničnopolitickí komentátori naprieč spektrom ostali v šoku. To tu ešte nebolo – Nemci proti západným spojencom a v jednej línii s Ruskom a Čínou?

V arabskom svete padajú režimy – každý trochu inak. Niektoré relatívne nekrvavo, iné sa držia aj za cenu masakrovania vlastného obyvateľstva. Líbyjský diktátor Kaddáfí vzdoruje vôli ľudu, ktorému údajne dal do rúk moc po svojej „revolúcii“ – a tej moci dal ľudu vraj až toľko, že samému mu nijaká nezostala. Preto teraz nemôže moc odovzdať. Bola by to komická argumentácia, akú počuť u rôznych politických megalomanov. V Líbyii je to realita, ktorá stojí veľa životov.

Očekával jsem, že nové české vydání Zániku Západu od Oswalda Spenglera z roku 1918, který na základě mylné cyklické teorie historie předpovídal jakýsi konec naší civilizace, rozvíří u nás diskusi o její podstatě a výzvách do budoucnosti. Nestalo se, avšak na Západ od nás se toto téma neustále přetřásá. V Anglii dokonce vznikl časopis Standpoint, který má záchranu západní civilizace ve svém programu.

Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás.

Reštaurácie a kaviarne vnímam veľmi pragmaticky. Prinesiem peniaze a výmenou za ne si nechám napĺňať zmysly podnetmi, o ktorých dúfam, že tých peňazí budú hodné.

Nech už to znamená čokoľvek, naj knihou divákov Mojej naj knihy sa stali Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, čo je síce v konečnom dôsledku nezmysel, ale ono je to vlastne jedno, lebo o nič nejde. Skutočne o nič, desať minút po finálovom večere po tej šou už ani pes neštekol.