Knihy Giorgia Vastu Hmatatelný čas a Alessandra Baricca Emauzy, ktoré nedávno vyšli v českom, resp. slovenskom preklade majú spoločné talianskych autorov a komplikovaný detský svet.

Spodina společnosti existuje, víme to, ale z nějakého zvláštního důvodu se o tom ostýcháme mluvit. Někteří mají dokonce sklon považovat ji za naše vlastní špatné svědomí, oběti naší nevšímavosti a lhostejnosti. Mají pravdu, pokud naše vina spočívá v tom, že jim nabízíme své teorie o tom, jak jsme si všichni rovni, jak máme všichni nárok na zajištěné živobytí, či jak je tu stát od toho, aby nás tahal z bryndy, do které se svým způsobem života, hodnotami, morálkou, charaktery řítíme. Důsledkem jsou tenze a konflikty. V horším případě pouliční bouře, drancování, násilí.

Dieťatko pijúce mlieko z matkinho prsníka. Jedna z najkrajších vecí v živote nielen toho dieťatka, ale často aj tej matky. Materské mlieko je určite jedným z najväčších ľudských zázrakov. A vápnik je významnou súčasťou tohto zázraku.

Bola jar roku 1990, keď som sa vybral prvýkrát ako novinár do ukrajinského Ľvova. Počas reportáže o prvých poloslobodných voľbách som objavil dovtedy pre mňa takmer neznámy svet ukrajinských banderovcov, prvý raz som videl žlto-modré vlajky, bol som pritom, keď sa rodil ukrajinský národ. Podobne fascinovaný som o pol roka neskôr pobýval niekoľko dní na Slobodnej ukrajinskej univerzite v Mníchove, ktorá bola až do konca roku 1945 v Prahe. Potom som objavil príbeh ukrajinskej diaspóry v Prahe, ktorá tu prečkala napoly v podzemí, vystrájanie NKVD po máji 1945 a potom aj celý komunizmus. A potom som na Ukrajinu často chodieval. Dokonca aj dve pekné lásky z toho boli.

Vladimír Weiss minulý týždeň skončil ako tréner reprezentácie. Odchádza ako kontroverzná postava slovenského futbalu, hoci v skutočnosti je kontroverznou postavou pre tých, ktorí tvrdia, že jeho úspechy sú dielom náhody.

Dva prieskumy, ktoré mapovali terén približne mesiac po zjavení Gorily a dva pred voľbami, nesú posolstvo, že škandálom sa politická scéna zachvela, ale neotriasla. Dôkaz: Prekvapilo by niekoho, keby uvidel tie isté percentá MVK a Focusu bez existencie Gorily?

Udiať by sa to mohlo takto: na nejakom utajenom mieste, možno dokonca aj v konšpiračnom byte (napríklad na Vazovovej ulici) sa stretli zástupcovia JOJ, Markízy a Fun Rádia. Spolu prebrali politickú situáciu, ponadávali na tých, čo tu doteraz vládli a dospeli k tomu, že s doteraz vládnucimi stranami to vedie od desiatich k piatim. Chce to celkom novú krv. „Podporíme Matoviča?“ opýtal sa možno zástupca Fun Rádia. „To je taká neriadená strela a okolo neho všelijakí vedci. Kto už bude voliť kockaté hlavy?“ oponuje asi človek z Markízy.

Sú ľudia, ktorí chodia do hory na drevo, a potom ho doma pália. Je vcelku jasné, prečo to robia. A sú aj ľudia, ktorí chodia do hôr na kamene a potom ich doma pália. Prečo to robia? Čo z toho majú?

Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.