Pred 20 rokmi zomrel v Ružomberku filozof, historik umenia, prekladateľ, katolícky kňaz Ladislav Hanus. V roku 1926 začal študovať v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule, ale už po roku ho poslal biskup Vojtaššák pokračovať v štúdiu na Jezuitskú fakultu v Innsbrucku. Tam obhájil doktorát z filozofie a neskôr z teológie. Potom pôsobil na kaplánskych miestach a tiež ako katechéta. V roku 1938 prišiel prednášať na Spišskú Kapitulu a zotrval tam až do roku 1950. V roku 1951 sa začal skrývať pred ŠtB, no v roku 1952 ho odhalili.

Aliancia za rodinu odovzdala minulý týždeň prezidentovi 400-tisíc podpisov za vypísanie referenda. Referendové otázky vyvolávajú polemiku, či ich znenie zasahuje do základných ľudských práv. K tejto téme prinášame názor dvoch politikov, ktorí sú zároveň aj právnikmi.

V slovenčine chýba slovo „busking”. Nie, nie je to kráľ autobusov. Znamená hrať na ulici. Na gitare, na saxíku, na čomkoľvek. To slovo asi nechýba náhodou. Kým gitaristov a saxofónistov občas v centre Bratislavy vídať (kým ich nezrušia policajti, lebo aj to je zarábanie a aj na to treba papiere), tam niekde sa to aj končí. Občas slepý harmonikár či cigánsky huslista. Žila som v centre pol života, ale muzikantov som videla málo. Aj ja som sa pokúsila 15-ročná ísť na ulicu so saxofónom, ale netrvalo ani dvadsať minút a fízli ma vyhodili.

V týchto dňoch dostali a dostanú státisíce ľudí oznam, že musia okamžite zaplatiť viac do zdravotnej poisťovne a postupne aj na dôchodky. O čom je tá správa?

Milí priatelia. Všetky cesty by mali niekam viesť. Cesty, ktoré vedú odnikiaľ nikam, nestoja za nič. Tvrdenie, že cesta je dôležitejšia než cieľ, neobstojí. Načo je človeku zakvitnutá aleja, keď na jej konci smrdí hnojová jama. Medzi mojím rodným Svätým Jurom a Vajnorami je Šúr. Je to prales plný špecifickej fauny aj flóry, aj korytnačky tam žijú, aj divé svine a minule som tam zazrel bobra. Potom zazrel on mňa a utiekol. Teraz popri odvodňovacom kanáli urobili cyklocestu Jurava. Je to paráda.

Keď sa dnes povie steampunk, myslí sa zväčša jeho druhá vlna prezentovaná súčasníkmi, ktorí sa správajú, ako keby žili pred stodvadsiatimi rokmi. Galantní, trochu romantici, trochu dandy. Akoby ich skutočným domovom bolo storočie pary. K tomu vynálezy predznamenávajúce Turingov stroj, predkremíkové informačné technológie na mechanickej báze, symbolizovanej písacím a parným strojom. Aj na akési protodierne štítky by sa našlo miesto. Romantický odor oleja na mazanie piestov, objaviteľských výprav a sadzí. Budúcnosť, ktorá nikdy neprišla.

Patrí k dobrej tradícii európskej nafúkanosti opovrhovať takzvaným ekonomickým myslením. Akoby správať sa altruisticky, ctiť vládu zákona a lásky k blížnemu bolo iba vzácnou nadstavbou osvietenej mysle, a nie tým najekonomickejším správaním sa spoločenstva, ktoré chce prežiť! Opovrhujeme ekonomickým pohľadom na svet, akoby v ňom bolo čosi nízke, pritom na uspokojenie tých najväčších ideálov by úplne stačilo, keby sme sa dokázali správať práve ekonomicky.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

„Ach, to boli časy,“ pristihneme sa občas v spomienkovom optimizme na mladosť. „Bude nám chýbať,“ hovoríme aj o tých, ktorí nám celé roky liezli na nervy. Mozog je stroj s jednou veľmi pozitívnou funkciou – automatického pregumovania sa v procese psychickej samoregulácie, takže stačí trocha času a všetko zlé je zrazu preč a ostane už len to dobré. Možno, aby sme sa nezbláznili a možno skrátka iba preto, že každý si nakoniec zaslúži byť posudzovaný kúsok lepšie, než aká je realita.

Rieka Dneper tu pripomína skôr more než rieku, na akú sme zvyknutí z tej našej Európy. Ak by chcel Vladimír Putin ozaj ovládnuť Ukrajinu, musel by s Doneckom či Luhanskom získať aj toto mesto. Miliónový Dnepropetrovsk je totiž technologickým srdcom stále ešte takmer 50-miliónového štátu.