Keď som sa rozchádzala, nemyslela som si, že sa ešte vydám. Keď som písala svoje zápisky z ciest, zo života a z duše do knihy Fulmaya, nemyslela som si, že sa stane bestsellerom. Keď som prvýkrát prišla ako dobrovoľníčka do sirotinca v Happy Home so šestnástimi deťmi, nemyslela som si, že o pár rokov ho budem spolumanažovať a budem v ňom mať 54 detí a približne 60 slovenských sponzorov. Keď som si vymyslela Rómsku superstár, nemyslela som si, že sa za mňa niekto v takej krajine protirómskej postaví. Keď som komponovala pesničky na svoj posledný album JUST!, nemyslela som si, že čoskoro, ak vôbec niekedy vyjde. Lebo život nie je rozprávka.

Vážení delegáti. Som rád, že sme sa tu takto stretli na našom kongrese ľudí milujúcich ľudstvo nadovšetko nekonečnou láskou. Som rád, že je nás toľko, vidím vo vás nádej, že voľne sa pohybovať budú môcť v budúcnosti len ľudia šíriaci skutočné hodnoty, najmä ale tej správnej identity a orientácie. Naša bezbrehá láska ku každému tvorovi na našej milovanej Zemi nám ukazuje správny smer, ktorým je ochrana každého, a to aj pred ním samotným. Ako prvé budeme musieť zakázať manželstvo. Najmä to medzi mužom a ženou.

V prvom rade pre nás, pánov z kapely Noisecut, nikdy neexistovala žiadna Alžbeta Majerníková. Bola to naša Sepoška, Sepuš, Sépia, Chobotnica. Aspoň sa nepamätám, že by sme ju niekedy oslovili inak.

Jeden z najväčších sviatkov v živote hudobníka je nahrávanie. Štúdio je chrámom, kam sa chodí sláviť rocková omša, povedal by nejaký klasik slovenského textárskeho metaforického príšerizmu, ja si vystačím aj s tým, že v štúdiu sa cítim naozaj sviatočne, zabúdam na svet, jeho radosti i starosti, existuje len hudba. Kedysi to bolo ľahšie, v štúdiách neboli pevné linky, a tak sa vám tam nikto nedovolal. Doma ste sa rozlúčili a na pár dní až týždňov (môj rekord je tri týždne) ste zmizli z povrchu zemského.

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Šport má svoje olympiády v lete a v zime, víno najmä na jar. Na Slovensku nastal čas vinárskych súťaží a prehliadok, rozdávajú sa medaily, bude čo lepiť na fľašky. Aká je ich výpovedná hodnota?

Útok na nášho priateľa a autora Tomáša Janovica a jeho manželku je otrasný z viacerých hľadísk. Eva Čobejová o tom píše na strane 9. Mne sa okrem osobného hľadiska zdá dôležitá najmä symbolika.

Pred časom som mala možnosť kráčať po našom meste s jedným americkým profesorom. Keď si na to spätne spomeniem, zaráža ma, koľko pozitív som okolo seba dokázala podvedome aj vedome vnímať. Zaráža ma to najmä preto, lebo som ešte nedávno chcela napísať pesimisticky ladený článok o meste, ktoré akosi ustrnulo samo v sebe.

Aké je miesto Roberta Fica v dejinách slovenskej politiky? S kým ho možno porovnať a koho by chcel napodobniť?

Po búrke môže prísť ďalšia búrka, hurikán alebo tornádo. Pred pár dňami sme si mysleli, že trest sa obmedzí iba na dni medzi pondelkom a stredou minulého týždňa, kým bol Benedikt XVI. na Kube. Prežívali sme tie intenzívne dni v modlitbách aj s krikom, s plnými námestiami aj väznicami. Naše mobily boli iba tichými nefunkčnými škatuľkami. Až keď pápež odlietal, začali ožívať aj mobily. Zdalo sa, že represie sa skončia príchodom soboty alebo nedele.