Trest

Lenže každý autoritársky otec vie, že aj dieťa si po vypršaní trestu vyberie alebo totálne podriadenie, alebo ešte väčšiu neposlušnosť. V niektorých častiach na východe Kuby sa odohrali pouličné protesty proti zatýkaniu aktivistov, a to viedlo políciu k rozhodnutiu, že uštedria nespokojným ďalšiu lekciu. Včera skupina agentov zo Štátnej bezpečnosti vtrhla do domu oponenta režimu Jose Daniela Ferrera, zatkli ho a spolu s manželkou a ďalšími ľuďmi odviedli. Zobrali mu všetko, čo považovali za podozrivé: knihy, časopisy, fotografie, počítače. Nikto zo svedkov si nespomína, že by im ukázali nejaký zatykač alebo iný dokument, ktorý by zdôvodňoval takýto postup.
Despotický patriarcha vie, kedy má zaťať pesť, kedy prestáva fungovať kľačanie na ryži, bičovanie aj samotka v tme. Nepochybuje o tom, že zvýšená tvrdosť bude znamenať, že potrestaný pochopí dôvod, prečo sa to deje. V skutočnosti je to však naopak a tvrdosť iba podnieti chuť viac rebelovať.  Dokonca aj tí, ktorí sa nikdy neodvážili ísť protestovať proti režimu, dnes cítia, že tieto čoraz častejšie tresty generujú vlnu sympatii s potrestanými. Ak sa niekto stane svedkom represie, celý proces a solidaritu proti totalite to iba akceleruje. Každá jedna bitka, ktorú niekomu uštedria, môže zobudniť niekoho ďalšieho, kto sa až doteraz tváril, že ho to nezaujíma.  A spolu tak majú šancu, že nájdu okno, ktorým spoločne uniknú, alebo sa priblížia k momentu, keď nájdu dosť síl a spolu vyhodia otca z domu.