Sú isté veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti mlčí, v škole sa o nich neučí, v novinách sa o nich nepíše. Takže o nich nakoniec skoro nikto skoro nič nevie. Kto napríklad vie, prečo prdíme práve z fazule, prečo prd smrdí a ako vlastne vzniká ten zvuk?

Emil, zažil som čudesnú vec, skoro som neveril vlastným očiam. Inak, prepáč že hneď odbočujem, výraz „neveriť vlastným očiam“ naznačuje, že ide o niečo výnimočné, ťažko uveriteľné a ak by si to nevidel na vlastné oči, tak neuveríš, že sa to stalo.

Dvadsiateho augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský. To znamená, že keby žil, v týchto dňoch by oslavoval sedemdesiatku. A to je práve zaujímavé: hoci v decembri 2002 zomrel, jeho duch ako keby tu stále bol. Veď ako ináč vysvetliť to, že len čo o Julovi začala hovoriť jeho manželka Viera či dcéra Lucia, jeho kolegovia a priatelia Milan Lasica, Pavel Vilikovský či Kornel Földvári, alebo vydavateľ jeho „bratislavských" kníh Albert Marenčin či šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, na tvári sa im objavil úsmev. Ako keby sme sa už len pri spomienke na Jula všetci na chvíľu vrátili do toho veselšieho a krajšieho sveta, ktorý tu počas svojho života nenápadne vytváral.

Áno, Londýn horí, a nie je to len pieseň. Z pohľadu na mesto, ktoré na svojich návštevníkov pôsobí inokedy tak priateľsky, ide strach. Čo sa to deje?

Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadol Sovietsky zväz. Vzhľadom na to, že išlo o impérium s najväčšou armádou na svete, rozhodnutie o zániku nebolo nijako nápadné. Padlo v malej dedinke Viskuli pri poľsko-bieloruskej hranici a do histórie vošlo ako rozhodnutie z Bielovežského pralesa. Tam sa vtedy stretli Boris Jeľcin (Rusko), Leonid Kravčuk (Ukrajina) a Stanislav Šuškjevič (Bielorusko) a dohodli sa na rozpade.

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

Emil, nastala zvláštna situácia, nie som na ňu zvyknutý a budem sa musieť nejako adaptovať. O čo ide. Ide o to, že predpoveď počasia vychádza. Predtým to bolo skoro tak, že ak hlásili, že bude pekne, tak pršalo a naopak. Vlastne bolo takmer isté, že to bude naopak.

Keď bude chcieť niekto o sto rokov opísať súčasnosť, celkom iste ho zajmú rituály sebaponižovania a sebakritiky. Ak chcú zostať v hlavnom prúde, nevystavovať sa všeobecnému poníženiu, politici, duchovní aj intelektuáli musia verejne vzdať hold dominantným dogmám.

Kedy ste naposledy medzi účtami, úradnými obsielkami a haldou reklamných letákov vylovili v poštovej schránke skutočnú pohľadnicu, pozorne vyberanú a láskyplne napísanú niekým milým? A kedy ste takú naposledy sami odoslali?

Kedysi existoval len jeden typ tábora – pioniersky. Zabavili sme sa, zašportovali si, zamilovali sme sa, niektorí sa naučili fajčiť, všetci sme sa naučili pochodovať a podávať hlásenia. Dnešné deti môžu zažiť to isté, ale aj omnoho viac.