O vývoji vojenského konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, ktorého počiatky začali niektorí Ukrajinci vnímať už na prelome rokov 2004 a 2005, o ukrajinských kolaborantoch a ruskom imperializme rozprávame s ukrajinským architektom, hudobníkom a grafikom žijúcim na Slovensku Olegom Kolomijecom.

Aj keď zo scenárov ukrajinskej krízy vynecháme ten najhorší – svetovú vojnu – aj tak zanechá ruská agresia proti susedom na Slovensku ďalekosiahle zmeny. Občas aj také, že republiku si ani nespoznáme.

Naša história sa často spochybňuje – aj úmyselne. Ale aj renomovaní historici sa často rozchádzajú v pohľade na udalosti dejín. Oral history, teda výpoveď pamätníka „z prvej ruky“, je zrejme jedna z najdôležitejších metód historiografie.

Nadpis článku môže pôsobiť ako oxymoron, ale známy americký herec Sean Penn naozaj povedal niečo v tom zmysle, že pokiaľ Amerika teraz nepomôže Ukrajine, potom stratí svoju dušu. Mnohých to určite prekvapilo a možno si o neho začali robiť starosti.

Otázka o tom, ako správne „čítať“ ruské správanie, nie je na Západe nová. A predsa sa vždy takou zdá, keď Rusko zase sklame očakávania, výpočty či nádeje. Je to čudné, pretože to vyzerá, že história sa opakuje nielen v kontinuite istých vzorcov správania Ruska, ale aj v typických západných omyloch v ich vnímaní.

Miroslav Šatan a Peter Kruľ v rozhovore hovoria o obrovskom úspechu slovenského hokeja. Naša reprezentácia, ktorá bola podceňovaná a mnohými kuvičími hlasmi zatracovaná, vybojovala bronzové medaily na nedávno skončenej zimnej olympiáde. Čo musíme urobiť, aby to bol počiatok novej úspešnej éry ľadového hokeja?

Putinova diabolská vojna na Ukrajine priniesla niekoľko strašidelných vecí, s ktorými sa väčšina z nás doteraz nestretla. Jednou z nich je hrozba globálneho jadrového konfliktu. Nie všetci sa pri tejto hrozbe cítime ako králik pred kobrou, ale aspoň náznak strachu asi pocítil každý. Máme sa báť?

Výstraha platí pre prefektúry Mijagi a Fukušima.

Myslel jsem, že sirény v Kyjevě nikdy neuslyším, a nepředpokládal jsem, že si budu muset obléct neprůstřelnou vestu. Zbraň se mi nedrží pohodlně," říká elitní tenista, který ještě v lednu hrál kvalifikaci na Australian Open. Teď se zbraní v ruce brání rodný Kyjev. „Nebyl jsem přesvědčený, že město půjdu bránit. Morálně jsem to udělat chtěl, ale mám tři děti, bylo to těžké," dodává.

Vlézt do hlavy člověku, jehož introvertnost mu závidí i Švédi, a navíc k tomu prošel dlouholetým elitním špionážním výcvikem, nedovede téměř nikdo, pravděpodobně ani sám Putin.