Politici mávajú iný rebríček priorít než podnikatelia. Na tie isté problémy sa pozerajú z odlišných uhlov a aj prístup k ich riešeniam je ovplyvňovaný úplne iným druhom motivácií.

Už je to raz tak. Ľudstvo sa delí na dva nezmieriteľné tábory. Jedni si bez neho nevedia predstaviť svoj život, iní by ho do úst nedali, ani keby im oň išlo. Až tak dokáže polarizovať našu spoločnosť kôpor.

Kampaň pred februárovým referendom o rodine sa začala a pomaly sa kryštalizuje aj to, ako sa k nemu postavia jednotlivé politické strany, ale tiež médiá.

Stojaté vody obdobia pred sviatkami a krátko po nich rozvírila kampaň podnikateľa Radima Jančuru, ktorý zaplatil desiatky bilbordov a dal na ne napísať: Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu.

Českí poslanci odhlasovali, že sa budú na zajtrajšej utorkovej schôdzi zaoberať poľadovicou. Áno, poľadovicou: ako vznikla, prečo jej bolo toľko, kto ju tam dal a či sa proti nej nedalo urobiť viac.

Na doplnenie uvádzame niekoľ ko ďalších citátov z blogov Juraja Draxlera. Pre čitateľov, ktorí by mali pocit, že ide o citáty vytrhnuté z kontextu, uvádzame presný dátum blogov, ktorých úplné znenie možno nájsť na blog.sme.sk.

Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Bratislavu bude štyri roky viesť bývalý politik SDKÚ Ivo Nesrovnal, ktorého ešte donedávna nikto nepoznal. Do minulosti, naopak, zrejme definitívne odchádza jeden z lídrov novembra 1989 Milan Kňažko.

V Košiciach to bolo tak: volebná komisia ešte hádam ani nezačala poriadne spočítavať hlasy a každému pozorovateľovi bolo jasné, ako to dopadne. V centrále Rudolfa Bauera, ktorého pritom podporilo vo voľbách deväť pravicových strán, bolo ako na kare. Okolo desiatej tam sedelo asi dvadsať ľudí, zväčša neznáme tváre, na stoloch skromné pohostenie a pochmúrna nálada. Kandidát Rudolf Bauer mal už okolo desiatej rezignovane smutný úsmev, hoci pred televíznymi kamerami ešte hovoril, že tento model zjednotenej pravice by mohol byť príkladom aj pre iné mestá.

Ústavný súd sa po troch rokoch rozhodol, že nerozhodne. Možnosť dvojitého občianstva je tak na Slovensku stále vylúčená. A aj keď aktuálna Kaliňákova novela sľubuje isté zmeny, otázne je, či vyrieši príbehy tých, ktorým už zákaz nepríjemne zasiahol do života.