Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dvojitý občan

.zsolt Király .časopis .spoločnosť

Ústavný súd sa po troch rokoch rozhodol, že nerozhodne. Možnosť dvojitého občianstva je tak na Slovensku stále vylúčená. A aj keď aktuálna Kaliňákova novela sľubuje isté zmeny, otázne je, či vyrieši príbehy tých, ktorým už zákaz nepríjemne zasiahol do života.

Ilonka Tamás sa narodila v roku 1912 ešte za habsburskej monarchie. Jej rodná obec Hodejov patrila až do roku 1920 k Maďarsku. Celý život prežila v Gemeri a ako učiteľka vychovala viacero generácií. V roku 2002 dostala Zlatú plaketu Slovenskej republiky. Gemer pripadol po Trianonskom rozhodnutí Československu, potom počas vojny opäť Maďarsku, následne Československu, a po rozpade federácie Slovensku. Keďže Ilonkini predkovia pôvodne pochádzali z Maďarska, keď to okolnosti umožnili, požiadala stará pani o navrátenie maďarského občianstva. „Toto som dlžná svojim predkom,“ vysvetľuje. Týmto rozhodnutím však vo veku 99 rokov prišla o slovenské občianstvo.
A hoci tento rok oslávila 102. narodeniny, patrí Ilonka Tamás medzi najodhodlanejšie aktivistky v boji o dvojité občianstvo. „To, že mi zoberú slovenské občianstvo, nebolo jednoznačné! Keď som požiadala o navrátenie pôvodného občianstva, opierala som sa o nariadenie ústavy. Po nástupe Radičovej vlády bolo vyhlásené, že zákon o dvojitom občianstve zrušia alebo novelizujú. V parlamente sa to riešilo mesiace. Vtedy som si myslela, že aj naša vláda je európska! Mýlila som sa!“ hovorí stará pani.
Ilonka Tamás sa nemieni vzdať slovenského občianstva. Ako pre .týždeň povedala, verí v Ústavu SR, ktorá hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Bývalá učiteľka, dnes čulá starenka, bola osobne prítomná aj začiatkom júna v Košiciach pri vynesení rozsudku Ústavného súdu, o ktorom má veľmi zlú mienku. „To, že nebolo dosť sudcov, je výhovorka, veď do júna súd pracoval v plnom počte,“ tvrdí pani Ilonka.

.exkurz do histórie
Vráťme sa pár rokov dozadu. V decembri 2004 sa v Maďarsku konalo referendum o dvojitom občianstve, čo ovplyvnilo neskoršie prijatie krajanského zákona. Referendovú otázku inicioval Svetový zväz Maďarov, a to proti vôli Fideszu. Orbánovci sa k problematike dlho nevyjadrovali, no keď už bola téma na stole a blížilo sa referendum, vyzvali svojich priaznivcov na účasť a hlasovanie ZA. No referendum sa pre slabú účasť skončilo neúspešne.
Šanca na reparát opäť prišla v roku 2010. Fidesz skúšal všetko, aby sa po ôsmich rokoch v opozícii opäť mohol vrátiť k moci. Vzťah k zahraničným Maďarom bol jednou z tém, kde bol markantný rozdiel medzi tzv. maďarskou ľavicou a pravicou. Fidesz v apríli 2010 nakoniec voľby presvedčivo vyhral. Samotný Orbán sa po víťazstve ponáhľal vyhlásiť, že hranice Maďarska a maďarského národa nie sú totožné. Dňa 26. mája 2010 sa medzi prvými legislatívnymi úkonmi prijal maďarský zákon o dvojitom občianstve. A to necelé tri týždne pred slovenskými parlamentnými voľbami. Viacerí politici z SMK upozorňovali Orbána na riziká tohto kroku, žiadajúc odklad až po slovenských parlamentných voľbách, vnútropolitické dôvody Maďarska (nová strana v parlamente Jobbik by ich mohla týmto návrhom predbehnúť) boli silnejšie.
Ako sa dalo čakať, zákon o dvojitom občianstve zásadne ovplyvnil predvolebnú klímu na Slovensku. Maďarský parlament ešte ani nestihol zákon odhlasovať, odstupujúci premiér Robert Fico už zvolal Bezpečnostnú radu štátu s odôvodnením, že zákon predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovensko. Dňa 25. mája 2010, deň pred hlasovaním  o zákone v Maďarsku, zasadala slovenská vláda aj parlament a následne prišla slovenská protireakcia: zákaz dvojitého občianstva všetkým občanom SR, t. j. každý, kto získa občianstvo iného štátu, automaticky príde o slovenské. Slovenský zákon vstúpil do platnosti už 17. júla.  Čiže skôr ako maďarský, ten vstúpil do platnosti až 20. augusta.
„Bolo mi veľmi nepríjemné, keď ma mesto Komárno na žiadosť Obvodného úradu v Nitre vymazalo v registri obyvateľov,“ hovorí István Fehér, učiteľ zemepisu na Gymnáziu Jánosa Selyeho v Komárne, ktorý taktiež verejne priznal, že získal maďarské občianstvo. Teraz nemôže voliť. „Cítim sa ako nesvojprávny človek alebo odsúdený,“ opisuje svoje pocity. Policajti ho hľadali najprv doma, ale tam ho v pracovnom čase nenašli. O pár dní prišli za ním traja policajti v čiernom priamo do školy, na vyučovaciu hodinu. „Kuklu síce nemali, no správali sa veľmi povýšenecky a arogantne. Prišli bez sprievodu riaditeľa školy, čo ani nesmeli, a tým porušili školský zákon. Chceli moje osobné doklady, no odmietol som im ich dať s odôvodnením, že na to nemajú právo,“  rozpráva svoj príbeh István Fehér, vážený občan Komárna.

.načo je to dobré
Základnou otázkou je, prečo Fidesz vôbec potreboval prijať takýto zákon. Kto pozná historické súvislosti a rozmýšľanie maďarskej politickej elity, vie, že ide hlavne o posilnenie identity Maďarov v susedných štátoch. A títo ľudia chcú zas dvojitým občianstvom vyjadriť svoj vzťah k maďarskému národu. Bez toho, aby opustili svoju rodnú zem. Zároveň treba podotknúť, že ide o individuálnu, a nie kolektívnu možnosť. Maďarské občianstvo dostane totiž iba ten, kto oň požiada a spĺňa podmienky.
Erzsébet Dolník sa narodila v Petržalke, vtedy známej aj ako Engerau, patriace pod nemeckú správu, má preto nemecký krstný list. No potom jej otec požiadal o vrátenie maďarského občianstva, a tak sa stala maďarskou občiankou. Po druhej svetovej vojne ako rodina s maďarskou národnosťou, a teda „vojnoví zločinci“ – stratili svoju vlasť. Stali sa občanmi Československa a následne Slovenska. „Celý čas sme však ostali Maďarmi a nimi sme doteraz. Prvým dôvodom na prijatie maďarského občianstva teda bolo, že hoci žijeme v rôznych krajinách,  ako predstavitelia rovnakého národa sme mohli symbolicky spojiť našu rodinu,“ hovorí Erzsébet Dolník.
Na otázku, prečo chcel aj maďarské občianstvo, István Fehér odpovedá: „Je to pre mňa principiálna vec. Som Maďar a na maďarské občianstvo mám právo. To isté umožnilo Slovensko aj zahraničným Slovákom koncom deväťdesiatych rokov. Motivovalo ma aj to, aby som získal v mene svojich predkov zadosťučinenie. Predkov, ktorým odobrali všetko vrátane občianstva, potom ich zavreli do vagónov, a vyhnali do Maďarska alebo deportovali do Sudet. Toto som im dlhoval,“ hovorí s presvedčením. „Ak si slovenská vláda nectí svoju ústavu, nemusím robiť to isté. Bol som si vedomý následkov svojho priznania sa k dvojitému občianstvu, ale chcel som ostať čestným. Takto ma vychovali moji rodičia a starí rodičia. Dnes by som spravil to isté.“  
Strata slovenského občianstva dokáže poriadne skomplikovať život človeka, priznáva László Gubík, predseda mládežníckej organizácie Via Nova, ktorý ako prvý verejne priznal, že požiadal o maďarské občianstvo. „Z registra obyvateľov ma vyškrtli, čím som prišiel aj o adresu, kde v Leviciach žijem. Toto sa dá vyriešiť, ak sa ako občan Maďarskej republiky prihlásim na cudzineckej polícii. To však z principiálnych dôvodov odmietam. Nie som cudzincom na svojej rodnej zemi.“
Z okolitých štátov, kde žije početná maďarská menšina, má s dvojitým občianstvom problémy iba Slovensko. Rumunsko a Srbsko nie, dokonca aj v Zakarpatskej Rusi môžu obyvatelia získať dvojité občianstvo.

.mínus 886 občanov
Slovenský zákon o štátnom občianstve je nekompromisný. Za posledné štyri roky prišlo jeho vinou o slovenské občianstvo 886 ľudí. Najviac, 333 z nich, pre prijatie českého občianstva, zvyšok tvoria nemecké (177), rakúske (124), britské (76), maďarské (55), americké (21), belgické (19), nórske a holandské (obe po 17), talianske a írske (obe po 9), švajčiarske (5), francúzske, austrálske a kanadské (všetky po 4), islandské, čínske, poľské a švédske (všetky po 2), ukrajinské, ruské, dánske, novozélandské a poľské (všetky po 1) občianstva.
Vyše storočná Ilonka Tamás len krúti hlavou. „Žijem na Slovensku, ale nemôžem  voliť. A nerozumiem ani obmedzenosti politikov: ja ako rizikový faktor! Nie je to smiešne? To, čo sa s nami deje dnes, môže zajtra postihnúť spoluobčana slovenskej národnosti.“
Tento trend nezastavil ani Ústavný súd SR, ktorý v septembri tohto roka zamietol podanie opozičných poslancov z procesných dôvodov. Predsedníčka ÚS Ivetta Macejková dala o podaní hlasovať v čase, keď Ústavnému súdu chýbajú dvaja ústavní sudcovia z trinástich. Za návrh poslancov ani za návrh sudcu spravodajcu nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina. Teda sedem z jedenástich prítomných sudcov.
„Najsmutnejšie na celom príbehu je rozhodnutie Ustavného súdu, ktorý podľa mňa zlyhal, “ hovorí Olivér Boldoghy, ďalší z Maďarov, ktorí prišli o slovenské občianstvo. „Ústavný súd prišiel o svoje renomé. Jeho zlyhanie vypovedá  o veľmi zlom stave spoločnosti aj štátu.“ A z toho má najväčšie obavy. Keď občan cíti, že nemá význam obhajovať svoju pravdu, môže to mať strašné dôsledky pre budúcnosť štátu.  
Podľa Lászlóa Gubíka je pre mladého dvadsaťročného človeka veľmi ťažké v takejto situácii plánovať svoju budúcnosť. „Svoju rodnú zem nemienim opustiť, na druhej strane však nemôžem súhlasiť s tým, aby ma tu brali ako cudzinca. Som preto nútený žiť dvojakým životom. Práca ma viaže k Maďarsku, a do Levíc podľa platnej legislatívy chodím ako turista. Je to tragikomédia,“ hodnotí svoju situáciu.

.ako ďalej?
Ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí už istý čas avizuje novelizáciu zákona o štátnom občianstve. Zmiernenie novely by umožnilo získať cudzie občianstvo za predpokladu, že daný človek má v tej-ktorej krajine trvalý pobyt. A tí, ktorí o slovenské občianstvo pre súčasný zákon prišli, by o občianstvo mohli znova požiadať.
Takéto zmiernenie by však vôbec neriešilo situáciu tých, pre ktorých sa celá hystéria začala – Maďarov žijúcich na Slovensku. Tí totiž o druhé, maďarské štátne občianstvo, žiadajú z citových dôvodov. Bez toho, aby v Maďarsku žili a mali tam trvalý pobyt. Väčšina z nich chce žiť a pracovať naďalej na Slovensku.
Čísla ministerstva vnútra o počte ľudí, ktorí prišli o svoje občianstvo, sú jedna vec, Maďarská republika však neuvádza, koľko Maďarov žijúcich na Slovensku už o druhé občianstvo skutočne požiadalo. Neexistujú žiadne oficiálne čísla, odhady hovoria o počte okolo 2 000 osôb. A to poukazuje na ďalšiu slabinu slovenského zákona. Nie je ho možné aplikovať bez toho, aby sa občan sám nepriznal, že získal aj iné občianstvo. A keď Kaliňákova novela prejde, obchádzanie slovenského zákona bude naďalej pokračovať.
Stálo to za to? – pýtame sa. „Stálo a stojí to za námahu!“ – odpovedá Ilonka Tamás. „Vlasť je len tam, kde je aj právo.” Ani Oliver Boldoghy nič neľutuje: „Bolo to dobré na to, že sme nastavili zrkadlo zrelosti spoločnosti. Upozornili sme na pokrivený legislatívny systém. Ak je chyba v systéme, spoločnosť s ním musí niečo spraviť. Ak z toho slovenská spoločnosť dokáže pre seba vyvodiť patričné závery a vie s nimi niečo urobiť, tak to bolo dobré,“ dodáva.
.autor je spolupracovník redakcie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite