Azda jedným z najčudnejších úkazov súčasného intelektuálneho sveta je zbožňovanie sekulárnych svätcov. Tak ako naozajstní svätci minulosti, muži aj ženy, aj okolo nich sa zhromažďujú učeníci a v z ich rozhovorov sa dozvedáme o ich slovách a činoch. Podobne ako martýri, aj oni za svoju nevieru trpia, a ich posledné prejavy, spájané s ich utrpením, sú tými najcennejšími pokladmi. O ich životoch a smrti sa informuje stíšeným tónom, pretože títo mágovia sociálnych sietí sú svojimi hagiografmi oslavovaní ako praví proroci našich čias. Pravda, pokrstení vínom a očistení hriechom.

V chotári našej obce je jazero vzdialené asi 5 či 6 kilometrov od dediny. Má podlhovastý tvar polmesiaca, je dlhé bezmála kilometer a široké len 200 – 300 metrov. Je to pozostatok niekdajšieho Dunaja z tých čias, keď ešte neregulovali rieky. Voda v jazere je príjemná, hladká, obsahuje trocha minerálnych solí a jód. Bližšia strana je piesčitá, tú vzdialenejšiu pokrýva trstina, v ktorej sa skrýva aj niekoľko rybárskych stanovíšť. Podľa legendy sa tam svojho času liečili zranení tureckí vojaci.

Návrh rozpočtu na rok 2013 potvrdzuje a umocňuje základné podozrenie, ktoré visí v povetrí od nástupu vlády a už tu bolo vyslovené: Fico & Kažimír chcú celú „konsolidáciu“ verejných financií urobiť na príjmovej strane. Tie úvodzovky na „konsolidácii“ sú úplne namieste. Obsahom tohto výrazu je stabilizácia dlhodobého rastu dlhov, čo vládny návrh nie je ani omylom.

Za múrmi Malecónu nie je príliš na čo pozerať, nie je tam toho totiž priveľa na videnie. Vidieť tam len modrú plochu, ktorá sa občas rozhnevá a vyprskne peniace vlny na ulicu, ktorá ju ohraničuje. Žiadne jachty. Nájdete tu len pár horko-ťažko poopravovaných lodičiek, ktoré získali špeciálne povolenie kapitána prístavu.

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.

V roku 2006 rozpustili zdiskreditovanú Komisiu OSN pre ľudské práva, ktorú beznádejne ovládli diktátorské režimy zastúpené v OSN a namiesto nej bola vytvorená Rada OSN pre ľudské práva, ktorá mala byť akože lepšia. Zároveň sa zaviedlo „univerzálne periodické preskúmanie“ stavu ľudských práv vo všetkých krajinách každé štyri roky; Česko bolo prvýkrát „skúmané“ v roku 2008. Výsledkom bolo tridsať odporučení Rady. Z ních vyberám tie „najlepšie“.

Detstvo som prežil na rozhraní židovského a cigánskeho geta v bratislavskom Podhradí. Kráľom tam bol Kajto. Svalnatý, inteligentný, prirodzená autorita. Prešlo veľa rokov a jednej noci som sa vracal odkiaľsi s bratom Egonom. Stretli sme Kajta a chvíľu sme len tak kecali. Povedal vtedy: „To, čomu sa hovorí riešenie cigánskeho problému, je likvidácia Cigánov.“ To mohol byť začiatok osemdesiatych rokov.

Dostali sme desať z desiatich. Chcem sa podeliť o toto ohodnotenie so všetkými, ktorých sa týka, preto o ňom neskromne napíšem. Desať z desiatich bodov udelil nášmu festivalu prestížny portál virtualfestivals.com. Áno, ide čisto o subjektívne zhodnotenie dvoch ľudí. Áno, vždy keď čítam nejakú negatívnu reakciu, pomyslím si, že nie každému sa dá vyhovieť, každý zažije každú jednu akciu po svojom a rozdiely sú, našťastie, veľké, aj každú pesničku každý počuje inak, niekto je nadšený, iný prepína. Tak je to dobre, inak by bol svet neskutočne nudný. Aj tých desať z desiatich je len názor jedného malého tímu, ale aj tak sa chcem o radosť z neho podeliť so všetkými, ktorých sa týka.

Moldavsko je rajská záhrada medzi vinicami a ovocnými sadmi, obývaná peknými ľuďmi, z ktorých väčšina plynule hovorí dvoma krásnymi jazykmi – po rumunsky a po rusky. Zároveň zásobuje Európu gastarbeitermi, prostitútkami a bandami vykrádačov áut. Od vojny v roku 1992 je tento spustošený raj rozdelený. Napravo od krásnej rieky Dnester je Moldavsko, obývané väčšinou Moldavcami, ale počuť aj veľa ruštiny. Naľavo je medzinárodne neuznané Podnestersko, obývané z dvoch tretín Slovanmi, počuť tu takmer výhradne ruštinu.

Lososová, malinová, melónová, cibuľová, pivonková, granátová, ťažko pomenovať všetky tie odtiene jednej farby, ktoré môže mať ružové víno. A to sme sa ani nepokúsili opisovať chute a vône tohto letného a aj veľmi slovenského hitu.