Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z maďarského vidieka píše Csaba Kiss

.csaba G. Kiss .časopis .klub

V chotári našej obce je jazero vzdialené asi 5 či 6 kilometrov od dediny. Má podlhovastý tvar polmesiaca, je dlhé bezmála kilometer a široké len 200 – 300 metrov. Je to pozostatok niekdajšieho Dunaja z tých čias, keď ešte neregulovali rieky. Voda v jazere je príjemná, hladká, obsahuje trocha minerálnych solí a jód. Bližšia strana je piesčitá, tú vzdialenejšiu pokrýva trstina, v ktorej sa skrýva aj niekoľko rybárskych stanovíšť. Podľa legendy sa tam svojho času liečili zranení tureckí vojaci.

V 60. rokoch  jazero nič nechránilo, aby ho nemohol objaviť moderný turizmus. Zaradom sa stavali víkendové domy, rozparcelovali celé okolie. Stalo sa rekreačným strediskom v znamení nenáročnosti kádárovskej epochy, na brehu jazera boli podplamenníky a lacné pivo, udupaná tráva a cigaretové ohorky, domy malej kolónie boli bez kanalizácie. Časom sa trochu rozvinulo nábrežné kúpalisko, návštevníci už neprichádzali len z okolitých osád, ale aj zo zahraničia (najmä Holanďania), v polovici júna sa zaplnil už aj kemping. Hostí čakali samoobslužné reštaurácie, pivárne a večer tam bolo zasa prírodné kino. Intenzívne a bezohľadné zaťaženie  si však vyžiadalo svoju cenu. Odniesla si to príroda (inak chránená oblasť), zhoršila sa kvalita vody.
Pozmeniť sa to dalo len so značnými investíciami. Návštevnosť značne poklesla, darmo sa všeličo obrátilo k lepšiemu. Deti sa mohli spúšťať do vody po krivolakej šmykľavke, na nábrežnej promenáde sa večer rozsvietili lampy. Denná vstupenka stojí 600 forintov, pre chudobných je to trochu veľa,  za tú sumu  možno kúpiť tri chleby. Preto mnohí chodia na  preplnené bezplatné kúpelisko bez komfortu. Sotva počuť cudzie slovo, väčšinu hostí  tvoria obyvatelia víkendových domov, ostatní zasa prichádzajú z neďalekých mestečiek a obcí, priama autobusová linka z hlavného mesta už nepremáva.  Malé pohostinstvá sú tri, väčšiu návštevnosť majú len koncom týždňa. Človek si môže pomyslieť, či už celkom zanikol turistický ruch, návštevnosť zo susedných krajín? Zaujímalo by ma, koľko turistov ročne prichádza napríklad zo Slovenska do Maďarska, respektíve od nás na Slovensko, pravdaže, bez ohľadu na návštevy príbuzenstva. A tiež na koľko nocí.
Moje rozjímanie preruší jav: na promenáde sa zjaví pán v elegantnom bielom plátenom saku, krátkych nohaviciach a na hlave s bielou plátenou čiapkou. Pred sebou tlačí vozík a z času na čas  zacengá zvoncom (aké zvyčajne visia na krkoch kráv). Feri, predavač kukurice. „Sladká, chutná lahôdková kukuricaaá...“ vyvoláva nenapodobiteľným hlasom. On je tu predstaviteľom stability. Pominuteľnosť času sa prejavuje len na jeho prešedivených fúzoch. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite