Poľský novinár Witold Szabłowski napísal jednu veľmi pútavú knihu, ktorú som si v poslednej dobe otvoril. Jej názov v preklade znie Tancujúce medvede: Pravdivé príbehy ľudí pripútaných k starému spôsobu života v nedávno oslobodených spoločnostiach (2014).

V priestoroch výstaviska v bratislavskej Petržalke sa zišlo približne 1560 hostí.

Občas môžu geniálni giganti prebudiť ďalších obrovských obrov: David Hume takto prebudil z filozofického spánku Immanuela Kanta (1724 – 1804). Toho Kanta, ktorý sa vraj nikdy nevzdialil viac než 50 míľ z rodného Königsbergu, ale mysľou prekračoval hranice nových území.

Bol som nedávno pri jeho hrobe. Prvýkrát. Bol to obdivuhodný človek: otec štyroch detí, básnik, historik, lingvista, univerzitný profesor, tvorca nového literárneho žánru.

Dnes budeme mať revolučné čítanie. Pozrieme sa na to, ako bol istý poľský katolík v 16. storočí pohnutý pohnúť našu Zem, a dostať ju tak z dlhého pohodlia mimo komfortnú zónu.

Letošní předvolební kampaň na Slovensku je kromě své špinavosti pozoruhodná i nebývalým českým přesahem – především pokud jde o stranu Smer Roberta Fica. Z Česka přichází Ficovi podpůrné dopisy a třeba takový Jiří Paroubek si poeticky přeje, ať volební vítězství Smeru „svými paprsky prozáří celou Evropu“. Smer si naopak stěžuje na údajné očerňování ze strany České televize a sám Fico už dříve své české kritiky varoval, aby se nevměšovali do slovenských záležitostí.

Škodcovia škodia. To je jednoduché. Ale ako sa proti nim chrániť?

Ako si máme predstaviť hon na čarodejnice? Ako to bolo, čo ich motivovalo a prečo nakoniec začali upadať? Vyčistíme si pritom myseľ od nepresných historických nánosov a možno sa dozvieme aj niektoré doslova magické zistenia.

O čom je alchýmia? Utajené remeslo túžiace vytvárať zlato a tajné elixíry, alebo je za tým o dosť viac? Už z otázky je jasné, že ide o zaujímavejší príbeh. V ňom sa navzájom prepletá starovek a novovek, islam a kresťanstvo a veda a náboženstvo.

Zo Slovenska počúvam, že Ameriku a Sorosa je potrebné odmietnuť. Nemôžeme byť bábkami v ich rukách a už vôbec nie mať takú vládu a prezidentku. Nesmieme byť „ouce“. Je preto potrebné počúvať tých samozvaných mesiášov, ktorí sú bez smietky v oku sťaby ľaliové baránky.