Nečakaná smrť Petra Pišťanka spôsobila to, čo smrť výraznej umeleckej osobnosti zvyčajne spôsobí. Zrazu sme si uvedomili jeho veľkosť a prázdne miesto.

„Děkuji ti Pane / za lásku i smrt / děkuji ti Pane / za pořádný mrd“. Pesničkárka Dáša Vokatá musela svojím posledným albumom prekvapiť aj tých, ktorí jej tvorbu poznajú roky. Koho by napadlo, že táto kráľovná českého disentu sa rok-dva po Magorovej smrti vrhne do labutích ľúbostných piesní, ktoré sú také mocné, že si ich ťažko mohla vycucať z prsta. Tie najlepšie pesničky majú jedno: Obrovský dôvod na to, aby vznikli. V tom majú výhodu autori, ktorí sa poctivo životom predierajú, oproti tým, ktorí vedia všetko „ošáliť“. V albume Dva divoký koně Vokatá zúročila celý svoj život umelkyne, ktorú v mladosti vyštvali z ČSSR.

Som ročník 1958, generácia bruselského EXPA, potomok povojnového mieru. A predsa sme sa najčastejšie s chalanmi hrávali na partizánov a všetci sme chceli byť Nemci. Bola to čisto estetická voľba. Držali sme samozrejme „našim“, srdcom sme tí partizáni boli, ale poškuľovali sme po nemeckej disciplíne a po ich dokonale ušitých uniformách, ktoré sme poznali len z filmov, vymývajúcich naše osemročné mozgy.

Tretia inscenácia „slovenskej sezóny” v SND sa vrátila na koniec 9. storočia, presne do chvíle, keď umiera Svätopluk. Jeho duša ešte chvíľu blúdi bláznivým lesom spomienok, snov a obáv.

V pondelok 29.4. je Medzinárodný deň tanca a ja ho plánujem osláviť návštevou tanečno-divadelno-hudobného predstavenia Bubliny v betóne, ktoré je čerstvo po víkendovej premiére. Je to už druhá spolupráca divadiel elledanse a GunaGU, respektíve Viliama Klimáčka a choreografky Šárky Ondrišovej. Najväčším lákadlom je pre mňa to, že do projektu je zapojená aj hudobná skupina Longital.

Na javisku bratislavského divadla Aréna ožilo fašistické slovenské malomesto. Dozvuky udalostí, ktoré sa v ňom odohrali, sú prítomné dodnes...

Našej minulosti sa treba pozrieť priamo do očí, nech je akákoľvek, a už vôbec nerobiť za ňou žiadne hrubé čiary.

Autor románov a hier Viliam Klimáček finišuje s režírovaním svojej hry Dlhá noc v divadle elledance, nedávno produkoval predstavenie Poker Face v GUnaGU. Keď mu jedna činnosť začne liezť na nervy, teší sa, že vždy môže utekať k ďalším dvom.

Už druhý rok v lifestyle spovedáme a fotíme zaujímavé osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Vyzvedáme, čo najradšej robia, keď nerobia, aké sú ich drobné životné radosti, cnosti a neresti. Zvykne to byť veľmi zábavné, niekedy až dobrodružné.

„Bude to dlhá noc," povzdychne si Csongor Kassai, teda postava rutinného patológa, ktorému neskoro po polnoci prinesú na pitevný stôl telo mladého, zvláštnym spôsobom dobodaného dievčaťa (spomedzi všetkých hercov najlepšie sa pohybujúca Michaela Čillíková).