Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

47 veselých historiek z nakrúcania

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Už druhý rok v lifestyle spovedáme a fotíme zaujímavé osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Vyzvedáme, čo najradšej robia, keď nerobia, aké sú ich drobné životné radosti, cnosti a neresti. Zvykne to byť veľmi zábavné, niekedy až dobrodružné.

Keď sme takto pred dvoma rokmi na Vianoce 2010 vymýšľali rubriku Sedem cností a nerestí, vtedajšia premiérka Iveta Radičová bola prvá, ktorú sme s prosbou o rozhovor oslovili. Súhlasila, len stále nemala čas. S jej hovorkyňou sme toľkokrát presúvali termín, až sme sa Vianocami pretelefonovali do nového roka. Napokon sme to odložili na menej hektické časy. Tie prišli presne o rok, na Vianoce 2011, žiaľ, až po dramatickom páde vlády, keď premiérka pomaly strihala meter do civilu. Môj kolega Boris Németh sa práve v ten deň, keď sme za ňou prišli, dozvedel, že získal ocenenie Fotograf roka, a tak bola Iveta Radičová jeho prvou prominentnou gratulantkou. Iveta Radičová/
Za vtedajšou premiérkou sme sa vybrali na Úrad vlády s veľkým háčikom a klbkom, chceli sme si premiérku nafotiť, ako háčkuje, lebo vieme, že to vie. Pozabudli sme, že do úradov sa dnes prechádza kontrolou ako na letisku a ochranka v zozname povolených predmetov žiadne hoby nástroje nemá. Muselo to riešiť najvyššie velenie, ale nakoniec sme si s pani Radičovou pekne zaháčkovali. Keď nám povedala, že začala znovu fajčiť preto, že nemá čo iné chytiť do rúk, háčik sme jej tam rovno nechali.

Ľubomír Okruhlica/
Riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí sme sa snažili presvedčiť, že jeho vášeň pre behanie je tiež závislosť, ale on tvrdil, že pri jeho výkonnosti mu nič také nehrozí a má to pod kontrolou. No ale, pri gumových medvedíkoch sa ustrážiť nevie a zje celé balenie. Aspoň že tak!

Sandra Tordová/
Šéfredaktorka časopisu Nota Bene zažíva v práci s bezdomovcami veľa bolesti a problémov, preto si jedného dňa povedala dosť a vybrala si dvojmesačný sabatical. My sme sa s ňou stretli krátko po návrate do plného pracovného nasadenia, keď si mohla oddýchnuť od vlastných problémov, lebo na ne už zase nemala čas.

Ľuboš Fellner/
S majiteľom cestovky BUBO sme stihli urobili rozhovor po tom, ako sa vrátil z Južného pólu a na ďalší týždeň už bol zase niekde preč. O dva mesiace len poslal sms-ku, že práve odniekiaľ doletel a dozvedel sa, že je podnikateľ roka. Vraj sme mali dobrý čuch.

Zuzana Piussi/
Dokumentaristka práve behala medzi gorilími protestami, nakrúcala a verila, že sa dejú veľké veci. Fotografovi vysvetľovala, že o každej akcii vie, lebo vždy sa niekto nájde, kto jej dá echo, a že niekedy dostáva aj také informácie, ktoré by radšej vedieť nechcela.

Péter Hunčík/
S bývalým poradcom Václava Havla, a tiež psychiatrom a spisovateľom, sme sa stretli pár dní po tom, ako sa v Lampe dostal nechtiac do opozície voči mladým vodcom gorilých protestov a v priamom prenose zistil, že oni vlastne nevedia, čo chcú.

Ďuro Černý/
Bývalý bubeník Tublatanky bol práve nahnevaný na Martina Ďurindu, že dovolil použiť ich starý hit v predvolebnom spote SNS. So smiechom skonštatoval, že z toho ani poriadne lóve nevysúdi, lebo sa ozval príliš skoro a SNS ten spot stiahla skôr, ako išiel v televízii.

Adela Banášová/
Obľúbenú moderátorku sme zastihli vo chvíli, keď sa stiahla z obrazoviek a chcela si vyberať už len akcie, pri ktorých nebude za idiota. Ukázala nám obraz, ktorý namaľovala, a bola smutná z toho, že aj keď má viacero nadaní, chýba jej pre ne vášeň. Tak sa aspoň postavila na hlavu.

Kornel Földvári/
Kritik a publicista prijímal gratulácie k osemdesiatinám a pozval nás do svojej obľúbenej cukrárne na zákusky. Potom sme museli v redakcii rozchodiť fax, aby mohol rozhovor autorizovať cez posledný výkrik techniky, ktorý bol ešte ochotný akceptovať.

Daniel Baláž/
Hudobný dramaturg rádia_FM bez zábran priznal, že je vkusový fašista, v tomto má minimálnu hodnosť na úrovni Goebbelsa. Je ironický, kritický a naloží každému, takže potom všetci kritizujú na oplátku jeho, ako to bolo aj v čase nášho rozhovoru, po odovzdávaní Radio Head Awards.

Eugen Korda/
Po epizodickej odbočke do politiky sa stal naším novým kolegom, a tak sme ho rýchlo vyspovedali, pokým mal ešte pocit, že po hektickej práci v denníku bude môcť v .týždni lenivieť.

Peter Jurčovič/
Meteorológ nás prekvapil svojím prehľadom v paranormálnych javoch a informáciou, že má prsty aj v zimnej údržbe Bratislavy. Vysvetlil nám, že ak máme pocit, že cestári zase zaspali, môže to byť aj tým, že keď začne snežiť pred rannou špičkou, tak sa posýpacie autá nedostanú včas, kam treba, a keď sa aj dostanú, autá hneď rozjazdia soľ, takže posýpali zbytočne.

Tomáš Bella/
Bývalý novinár a šéf projektu Piano Media nás vystríhal pred tým, aby sme si niečo želali, lebo sa nám to splní, tak ako jemu túžba cestovať. Každý týždeň aspoň raz niekde vycestuje a má z toho alergiu na letištné chlebíčky. Tak sme ho prinútili, aby pred nami jeden zjedol.

Jan Kukal/
Bývalý československý tenista a tréner je vášnivým zberateľom umenia a práve otváral výstavu Pocta Picassovi. My sme sa s ním stretli v ružinovskej nemocnici na oddelení popálenín, kde sa cítil ako v švajčiarskom penzióne a skonštatoval, že všetko je to o ľuďoch, nie o peniazoch.

Peter Koňýk Schredl/
Po dvojtýždňovom výpadku rubriky, keď sa v redakcii ukázalo, že autorka týchto rozhovorov je nenahraditeľná, doskackala som s fotografom za spevákom a lídrom skupiny Zóna A s nohou v sadre. Koňýk sa nám priznal, že odkedy žije v starom dedinskom dome, má rád staré veci, na burze dokonca kúpil 50 rokov starú záchodovú kefu. Našťastie dodal, že nepoužívanú.

Jana Dubovcová/
S hovorkyňou čerstvo vymenovanej ombudsmanky sme toľko riešili, ako sa so zlomenou nohou vyhnúť schodom pri vstupe, že na vrátnici úradu očakávali ťažko postihnutého vozíčkara. Kilometre chodieb som potom absolvovala na kancelárskom kresle na kolieskach, chvíľu ma starostlivo tlačila aj sama ombudsmanka.

Daniela Kapitáňová/
Spisovateľka so zlomenou rukou, novinárka so zlomenou nohou, duo lazaret musel fotograf popri svojej práci aj obsluhovať, jednej nosiť jedlo, druhej pokrájať. Danielu Kapitáňovú na rozhovor pre nás nahovoril Tomáš Janovic, ktorý sa radšej nechal zbiť od Machalu, akoby mal hovoriť o sebe na diktafón.

Miroslav Kollár/
Predseda rady RTVS si vyžreboval členstvo v rade len na dva roky a netajil sa ani pred nami tým, že chvalabohu. Ako šéf tenisového klubu nás zasvätil do tajov vypletania rakiet, o ktorých sme dovtedy nemali ani len tušenia. Hovorili sme aj o RTVS, ale o tej máme tušenia viac než dosť.

Dušan Čaplovič/
Do predčasných volieb sme s politikmi v tejto rubrike hovoriť nechceli, po voľbách sa nám chuť nevrátila, ale vyskúšali sme to s ministrom školstva, ktorý pre nás občas písal do rubriky .pohľad zľava. Počas fotenia sa fotograf ukázal ako schopný súčasne fotiť i nadhadzovať pingpongovú loptičku.

Marek Ormandík/
Výtvarník práve otváral výstavu obrazov Svätí za dedinou, kde sa stále opakuje motív prosiaceho muža. Keď sa nám priznal, že miluje umelé kvety a my sme jednu zabudnutú umelú kyticu našli v redakcii, bolo jasné, ako ho odfotíme.

Fedor Gál/
Náš prominentný stĺpčekár najprv tvrdil, že nie je pre túto rubriku zaujímavý, potom niečo sám napísal, čo by sa do nej mohlo hodiť, ale nakoniec sme ho na rozhovor predsa len ukecali. Ako každý človek písaného slova, donekonečna text vylepšoval, našťastie to raz už muselo ísť do tlačiarne.

Lea Fekete/
Výtvarníčku živia síce obrazy, šperky, dizajn aj móda, má však v sebe veľa organizačného talentu, a tak organizuje, najlepšie medzinárodne a vo veľkom, ako je Trienále textilu. Odkedy nám povedala, že rastliny na diaľničnom páse navrhovala záhradná architektka, na trase Bratislava-Trnava si na ňu vždy spomenieme.

Pavol Frešo/
Nového predsedu SDKÚ sme chceli vyfotiť tak, aby bolo jasné, že je to veľký muž. Fotograf ho teda odfotil s klasickou mierkou, zápalkami. Potom mu pán Frešo zobral z ruky fotoaparát a fotil on nás a my jeho, ako fotí nás. Reč sa točila okolo fotoaparátov a toho, že politici musia mať vízie, aj keď ich nemajú.

Jozef Koleják/
Autor receptov zo zadnej strany .týždňa otvoril letnú sériu rozhovorov s našimi stálymi spolupracovníkmi. Súčasne otvoril aj fotografovu vášeň, fotiť ľudí poležiačky na modrom koberci, ktorý vytvára jediné nerušivé pozadie v našej redakcii.

Tomáš Čejka/
S autorom textov o zvieratkách a prírode som sa stretla na pive a bez fotografa. Po troch pivách a dvoch hodinách nahrávania som doma pri prepisovaní zistila, že takmer celý čas sa pýta on mňa, a nie naopak. Aspoň že fotograf odfotil jeho a nie naopak.

Lucia Piussi/
Pokiaľ nevydala ďalšiu knižku, nedokázala myslieť na nič iné, ani sa s nami stretnúť. Keď knižka vyšla, prišli sme k nej domov a fotenie (opäť poležiačky) sa zmenilo na príjemný happening, pri ktorom nám čítala Bukowského básne.

Peter Szolcsányi/
Chemika a autora textov v rubrike .veda sme chceli nafotiť s horákom v ruke, ako si v chemickej banke varí svoj obľúbený čaj. Horák bol však nefotogenický, tak sme použili zapaľovač.

Rudi Rus/
Autor textov o metalovej hudbe hľadal cez náš rozhovor súpera na tenis, ktorého ešte nevytrieskal. Dostalo sa k nám cez facebook, že krátko na to vytrieskal rádiového kolegu Daniela Baláža.

Daniel Bútora/
S autorom zahraničnopolitických komentárov sme sa veľmi dlho bavili o tom, že dôchodok je hrozný vynález, o ktorom v biblii nebola reč a že on plánuje robiť do smrti. Na modrý redakčný koberec sa od fotografa položiť nenechal, ale pred americkou zástavou zapózoval rád.

Dorota Nvotová/
Stretla sa s nami deň pred odletom do Nepálu. Ukazovala nám, čo všetko kúpila v army shope na treking. Fotograf ju chcel nafotiť s kresadlom na oheň, ale keď sa po pol hodine nepodarilo odfotiť ani jednu iskru, vytiahla Dorota nepriestrelné okuliare a armádne nože.

Juraj Kováčik/
Autor textov o výtvarnom umení sa veľmi tešil, že bude mať svoj portrét od nášho fotografa. Žiaľ, v čase dovoleniek sa nám nepodarilo skoordinovať sa, a tak sme ho poprosili, nech nám dodá autoportrét. Zabudli sme, že je to fotograf-krajinkár.

Róbert Csere/
Náš kreatívny direktor v slabej chvíli sľúbil, že ukončí letnú sériu so spolupracovníkmi .týždňa, a potom už slovo musel dodržať. Chcel sa odfotiť s fosforeskujúcimi hviezdičkami, z čoho bol nakoniec projekt na celý deň aj večer. V hlavnej úlohe opäť náš modrý redakčný koberec.

Braňo Jobus/
Spevák, hudobník a spisovateľ pomedzi rozhovor s nami stihol odskočiť do štúdia rozhlasu, kde dal rozhovor, a zabehnúť na zvukovú skúšku svojej kapely. Tvrdil nám, že ho oblieka baumax, ale na fotenie sa vymódil do kostýmu, ktorý tam rozhodne nedostať.

Štefan Chrappa/
V čase oberačiek nemohol prísť Pišta Vandal z Jura do redakcie inak, ako s košíkom hrozna. Fotili sme ho aj postojačky, ale nakoniec aj on skončil na modrom koberci. Témou čísla bol rap, na obálke Rytmus, my sme do toho rebelsky vpašovali metalistu.

Jozef Lupták/
Violončelista a duchovný otec festivalu Konvergencie sa píše bez mäkčeňa na L, iba náš šéfredaktor mu ho stále dáva a pripomína tak neslávneho robotníckeho politika. Mal práve pred dôležitým koncertom na festivale, tak sme ho vyprovokovali, aby nakrájal cibuľu veľkým nožom, ak sa nebojí. Nebál sa.

Stanislav Štepka/
Zakladateľ a autor všetkých hier RND nás na jar pozval do Radošiny na letný festival, ale ten sa nekonal. Vo foyeri RND bola recepcia, odkiaľ sme si na fotenie požičali podnos plný gaštanových jazýčkov, ale nakoniec sme ich zjedli sami a pána Štepku odfotili s perníkovým srdcom.

Vladimír Michal/
Šéf Artfóra si rád schrupne v kancelárii na svojom otomane, a tak nám na ňom aj zapózoval. Hovoril, že by mal cvičiť rehabilitačné cvičenia na chrbticu, ale nikdy to nevydrží dlhšie ako dva týždne. Ako na potvoru, o pár dní ho seklo v krížoch.
 
Viliam Klimáček/
Autor románov a hier práve finišoval s novou hrou v elledanse. Prekvapil nás svojou záľubou v leteckom modelárstve a keď sme chceli, aby zapózoval s lietadielkom, v divadle pohotovo jeden artefakt, matne pripomínajúci lietadlo, aj našli.

Šárka Ondrišová/
Aj choreografka finišovala s tou istou hrou v elledanse. Kedže jej divadlo je bývalý bitúnok, ukázala nám, kde porážali svine a kde bola kladka pre chromé kone. Vraj tam aj strašilo, ale odkedy urobili prestavenie Pocta kravám, strašidlá išli inam.

Peter Pollák/
Splnomocnenec vlády pre rómske otázky a poslanec OĽaNO nás odzbrojil svojou úprimnosťou a otvorenosťou. Sťažoval sa nám, že nemôže spať, tak sme ho nafotili spiaceho v zasadačke ich poslaneckého klubu.

Peter Lipa/
Džezmen si dá na hlavu aj lampu, ak je v tvare klobúka, srší humorom a sebairóniou, pokojne o sebe povie, že je malý a tlstý, a potom si s nami dá sladký tarte tatin.

Šymon Kliman/
Fotograf je sused nášho kolegu Eugena Kordu a cez nás mu posielal ospravedlnenia, že do noci v byte rekonštruuje. Nemá rád hlúpe novinárske otázky, zvlášť tú, prečo má v mene tvrdé y po š, takže netušíme, čo všetko z jeho odpovedí bola len mystifikácia.

Jaro Vojtek/
Dokumentaristu sme prepadli v strižni deň pred premiérou filmu Cigáni idú do volieb. Keď nám porozprával, ako v detstve pestoval v hrude hliny dážďovky, vybehli sme na dvor nejaké pohľadať, bolo práve po daždi. Ale nič sme nenašli, a tak sme špritizovali o tom, kam zmizli bratislavské dážďovky.

Ben Pascoe/
Tvrdil, že so ženou si starostlivosť o deti spravodlivo delí. Neklamal, prišiel na stretnutie v jeho kaviarni Next Apache aj s nimi. Spolu s ním sme si nostalgicky zaspomínali na časy, keď ľudia nemali po ruke google a nevyriešili všetko hneď.

Tibor Holoda/
Zakladateľ festivalu Wilsonic a dídžej prišiel na stretnutie rovno z Kanady, spal len pár hodín, ale hovoril, že je to jedno, lebo aj tak je notoricky nedospatý. Na svadbách dídžeja nerobí, a to ani kamarátom. Raz to urobil a v polovici svadby povedal, doneste si svoje cédečká z auta a čaute.

Radoslav Prochádzka/
Autor platformy Alfa má neuveriteľné široké spektrum povinností i záľub, od intelektuálnych cez šport až po dorábanie vína. Stíha mať rodinu aj psa – šampióna krásy. Len kravaty sa ešte nenaučil zaväzovať dokonale.

Vladimír Černý/
Fyzik a krstný otec novonarodenej knihy Martina Mojžiša nám povedal, že funguje systémom „stará dáma píše pohľadnicu“. Zaneprázdnený človek napíše pohľadnicu za 15 sekúnd, stará dáma, keď má celý deň pred sebou, tak najprv hľadá pero, potom okuliare, potom rozmýšľa vyberá z troch pohľadníc tú najvhodnejšiu, potom nevie, či má napísať Drahá Eržika alebo Milá Eržika a strávi na tom celý deň. Aj on vraj na každú činnosť strávi všetok čas, ktorý má.

Aj my sme tento rok už všetok čas, čo sme mali, strávili. Dovidenia.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite