„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.

Radi sa hráme. No hra nemusí byť iba výplňou času, ale aj výzvou, námahou, niekedy aj sklamaním, ktoré je však predzvesťou omnoho intenzívnejšieho víťazstva. Taký pocit som mala, keď som sa vrátila z návštevy Festivalu hier a zábavy, ktorý sa konal počas polročných prázdnin v Trnave.

Grandslamový turnaj Australian Open dodal novú svetovú jednotku medzi ženami Viktóriu Azarenkovú z Bieloruska a potvrdil hegemóniu Srba Novaka Djokoviča v súčasnom mužskom tenise.

Rozhodol o názve kapely, keď ho našiel na pánskych toaletách napísaný na malom papieriku. Vraj ani netušil, že ide o postavu z filmu Piaty element, ktorú stvárnil Bruce Willis. Keď niečo robí, často sa pýta sám seba, ako by k tomu pristupoval frontman legendárnych Faith No More. Juraj Benetin – gitarista a spevák kapely Korben Dallas.

Idem na motorke s desaťlitrovým kanistrom benzínu. Tečie. Smrdí mi celá bunda aj ruky, ale ja sa teším, lebo sa mi podarilo zohnať benzín od vplyvného kamaráta, ktorý pozná skorumpovaných policajtov. Keď je tzv. „shortage”, sú len dve cesty: Black market (čo znamená malý obchodík a v ňom litrové fľaše od vody po vrch naliate benzínom, starostlivo zabalené do nepriehľadných čiernych igelitových vreciek). Žeby odtiaľ výraz black market? V každom prípade, každý sa tvári, že nič, že si kupuje zeleninu alebo pivo. Len predavač a kupujúci vedia, že je to benzín.

Udiať by sa to mohlo takto: na nejakom utajenom mieste, možno dokonca aj v konšpiračnom byte (napríklad na Vazovovej ulici) sa stretli zástupcovia JOJ, Markízy a Fun Rádia. Spolu prebrali politickú situáciu, ponadávali na tých, čo tu doteraz vládli a dospeli k tomu, že s doteraz vládnucimi stranami to vedie od desiatich k piatim. Chce to celkom novú krv. „Podporíme Matoviča?“ opýtal sa možno zástupca Fun Rádia. „To je taká neriadená strela a okolo neho všelijakí vedci. Kto už bude voliť kockaté hlavy?“ oponuje asi človek z Markízy.

Ich vplyv na USA i beh sveta je opradený legendami. Čo o ňom však hovoria samotní ľudia, ktorí židovskú vec obhajujú profesionálne? Prečo sú americkí židia takí úspešní? A prečo aj nežidovskí Američania podporujú Izrael?

Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Posmrtné albumy sú ako pohľadnice z neba. Aj keď je už spevák po smrti, stále vám k vám prehovára, no autorom nahrávok nie je umelec, ale osud.

Prvý pohľad na Vlada Žáka nenapovedá, že pred vami stojí „služobník Boží“. Je mladý, používa jazyk chalana z bratislavského sídliska a namiesto sutany nosí moderné civilné oblečenie. No prvý dojem klame.