Predstavy raja majú mýtickú alebo utopickú podobu. Mýty o Adapovi a Gilgamešovi, o egyptských a gréckych rajoch, o rímskej predstave Zlatého veku, o Ostrovoch blaženosti, Záhrade Hesperidiek, Elyzeu či Vergíliových Arkádach sa vracajú k ľudskému pôvodu. Majú podobu určitého miesta. Prvým pozemským vzorom raja bol staroiránsky paradeisos, stromový park, obohnaný valom, miesto oddelené od ostatného sveta zo všetkých strán,. Činnosť v raji predstavuje kultivovanie prírody. Vyhnanie z raja sa spája so stratou večnosti a s existenciou smrti. Existenciálne rozdvojenie ľudskej činnosti na prácu a kultivovanie obsiahol Martin Heidegger v existencialistických pojmoch Sorge (obstarávanie) a Fürsorge (starosť), u nás František Švantner vo veľkom románe dvadsiateho storočia Život bez konca.

Zázračná ingrediencia koláčov našich starých materí, ktorá rástla takmer v každej záhrade. Meria len okolo milimetra, a aby sme z neho nazbierali gram, musíme dať dokopy až 3 300 týchto malých zrniečok.

Verejná diskusia o vulgárnosti reality šou, to je presne to, čo naša malá kapitalistická republika na ceste k socializmu potrebuje. Minister Maďarič to trafil presne, avšak nepovedal všetko. A to je škoda, lebo verejnosť sa v diskusii síce vyrozpráva, ale ako vždy, riešenie problému neponúkne žiadne. Lebo je to problém, určite, minister má pravdu, aktuálna sezóna reality šou je ďaleko za akýmikoľvek hranicami a treba ho riešiť.

Rodič, ktorý dáva svoje dieťa do záujmového krúžku, by mal dopredu vedieť, že je to aktivita nielen pre dieťa, ale i pre neho samotného. Od neho sa očakáva, že dieťa bude motivovať, povzbudzovať, prehovárať. A keď dieťa začne vymýšľať, rozhodne nie je výchovné s úľavou so všetkým seknúť.

V živote som nepočula v nejakom slovenskom rádiu skladbu Slobodnej Európy. Pritom je to slovenská kapela, ktorej zásadné miesto na slovenskej scéne ťažko niekto uprie. Ja ju považujem za našu najlepšiu kapelu. Má skutočný, vetrom ošľahaný rozmer nesmrteľnej kapely zaoceánskeho typu.

Starká nášho miništranta si myslí, že keď ide z komína kaplnky čierny dym, tak máme zvoleného čierneho pápeža, a ak biely, tak bieleho. Takže, ak dobre počítala, máme teraz dvoch čiernych a jedného bieleho pápeža. Alebo mi volali: „Máme dokonalého pápeža – jezuita s františkánskou spiritualitou.“

Britský premiér David Cameron a americký podnikateľ Maurice Taylor, každý pri inej príležitosti, vyslali Európe varovné signály, o ktorých síce informovali aj naše médiá, dostalo sa im však nezaslúžene málo pozornosti. Málo vzhľadom na skutočnosť, že máme tú česť byť pasažiermi lode zvanej Európska únia, ktorej kľúčovým problémom je podľa Camerona prílišná centralizácia a podľa Taylora zúfalá strata konkurencieschopnosti.

Pred tromi rokmi som mal tú česť stretnúť Vás v Bielom dome ako súčasť delegácie asi 50 ľudskoprávnych aktivistov z celého sveta.

V našej diskusii o školstve tentoraz pokračujeme pohľadom profesora Ladislava Kováča, človeka, ktorý v sebe spája dve skúsenosti: dlhoročnú skúsenosť biológa a akademického pracovníka s kratšou, ale intenzívnou skúsenosťou prvého ministra školstva po novembri 1989.

Keď Terézia Vansová písala poviedku o nevinnej farárovej dcérke Julinke, ktorá sa chystala na svoj prvý vstup do spoločnosti, iste netušila, že raz sa budú za debutantky považovať aj ženy, ktoré sa v spoločnosti už dávno producírujú a majú dokonca deti.