Svet Petra Zajaca

Na rozdiel od mýtických sú utopické raje orientované do budúcnosti. Miestom utópie je ne-existujúce miesto (u-topos). Komunistická utópia sa pokúsila situovať túto utópiu na zem. Základný nezmysel komunistického raja spočíval v predstave, že beztriednu spoločnosť možno dosiahnuť triednym terorom a raj ako miesto slobody jej likvidáciou. Komunistická ponuka po augustovej invázii v roku 1968, ktorú predstavovalo najviditeľnejšie otvorenie siete obchodných domov PRIOR, bola založená na pakte s občanmi, spočívajúcom na tichej dohode: výmenou za slobodu vám dáme raj. Keď ľudia zistili, že do raja sa výmenou za slobodu nedostali,  boli pripravení prijať v roku 1989 slobodu ako záloh na budúci raj, a to aj s vedomím, že si bude treba nejaký čas uťahovať opasky. Odmenou boli TESCÁ, POLUSY a CARREOFOURY.
Prísľub raja sa volal Lisabonská zmluva. V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na tom, že urobia EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou“.  Dnes po tejto agende neštekne ani pes. Krízový scenár znovu predpokladá, že obmedzovaním slobody, ku ktorému dochádza v dôsledku teroru, ekonomickej krízy a rastúceho zadlženia, dospeje Amerika a Európa do akéhosi kapitalistického raja, ručeného biliónmi dolárov a eur. Tá vábnička a pokušenie nám znova navrávajú, že nás Eden neminie, ale musíme prijať obmedzenie slobody rozhodovania, voľnej súťaže ideí, tovarov a kapitálu.  
Táto predstava je rovnako scestná ako predstava komunistického raja.   S Nobelovou cenou alebo bez. Raje patria do sféry mýtov ako melancholické spomienky na lepšiu minulosť alebo utópií ako vidiny lepšej budúcnosti.   Náš aktuálny svet vždy bol, je a ostane svetom obstarávania, práce a starosti, kultivovania. Práce, ktorá nezabúda technokraticky na kultivovanie, a kultivovania, ktoré v intelektuálnych myšlienkových hrách nezabúda na prácu.