Osud Ukrajiny mal byť spečatený, Vladimír Putin ju plánoval rýchlo poraziť. Toto mu však nevyšlo. Statočný odpor mužov, žien, starých i mladých, sa zapíše do dejín ako skutočný hrdinský epos. Putin sa do nich zapíše ako skutočný zloduch.

V stredu 4.3. sa začalo pôstne obdobie. Kríž z popola, ktorý kňazi robia veriacim na čelo, nám opäť pripomenul našu vlastnú pominuteľnosť. Pominuteľnosť, ktorá v súčasnej atmosfére presiaknutej vojnou vystupuje do popredia viac ako inokedy.

Rozumieme zúfalej snahe Ukrajine dostať sa čím skôr do euroatlantických štruktúr. V ich situácii by sme zrejme žiadali to isté. Avšak zároveň musíme byť realisti.

Pamätáte sa ešte, ako sme šili rúška, nakupovali susedom seniorom a tlieskali zdravotníkom na balkónoch? Ja áno. Pri každej veľkej kríze sa vieme zomknúť, rýchlosťou svetla sa zmobilizovať a nezištne pomáhať. Bežní anonymní ľudia, množstvo malých dobrých skutkov, ktoré spolu vytvoria obrovskú vlnu solidarity.

Keď sa hlavnými témami debát a štúdií medzinárodných vzťahov stali globalizácia, prepojenie sveta novými komunikačnými technológiami a údajný nástup univerzálnej spoločnosti, kde sa hranice medzi štátmi relativizujú, geopolitické témy sa na Západe vytrácali z centra pozornosti. Bola to chyba.

Posledné tri desaťročia sú aj pokračovaním veľkého zlomu z roku 1989. Ale pod povrchom zdania, že sa nedeje nič prelomové, sa môže chýliť k najväčšej zmene za posledné storočia.

Nie je to tak dávno, čo Vladimír Putin označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu. Dnes by sme tieto slová nemali brať na ľahkú váhu, hoci anexiu Krymu sme svojho času ako Západ odflákli.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nastúpil na ministerstvo v ťažkých pandemických časoch. Okrem covidu-19 náš však čaká aj ďalšia výzva, ktorou je Plán obnovy. Etatistické tendencie časti vlády sú viditeľné a napriek prísľubu hrozí, že peniaze budú môcť využiť len štátne nemocnice. Lengvarského preferencia je však, našťastie, odlišná.

Slovensko si pred pár rokmi v referende odhlasovalo, že bude členom EÚ a vstúpilo do NATO. Vplyvom ruskej propagandy, benevolencie sociálnych sietí a laxnosti viacerých politikov to vyzerá, že naša krajina môže mať v blízkej budúcnosti veľký problém.

Hrozba, ktorá mala patriť do hlbokej minulosti, sa vrátila s nečakanou naliehavosťou. Od konca studenej vojny sa množstvo jadrových zbraní v rukách demokratických – aj tých nedemokratických – politikov zmenšilo. Napriek tomu svet skloňuje obavy z nukleárnej katastrofy.