Udrelo leto, skončila sa škola a väčšina rodičov tínedžerov rieši existenciálnu otázku – kam s nimi? A závidia tým samostatným príkladným, ktorí sami od seba pracujú a poctivo zastávajú zverené pozície. Vraj niet lepšej brigády ako v McDonald’s. Dieťa tam naučia komunikovať, upratovať, obracať hranolky a tváriť sa pri tom pozitívne. Niečo na tom bude.

Bratislavská skupina Longital nahrala po čase nový album A to je všetko? Aj vďaka tomu, že sa k nej vrátil staronový bubeník Marián Slávka.

Je máj, je lásky čas, „hrdliččin zve ku lásce hlas.“ Noční vlci už zaliezli do nor, neboli to nevinní motorkári na výlete, ale Putinova kohorta, ktorá kolíkovala cestu pre vojenské konvoje. Komu sa nepáči slovo kohorta, nech sa ide pozrieť na Putinovu bustu rímskeho imperátora v dedinke neďaleko Petrohradu, ktorú tam nainštalovali miestni donskí kozáci. Keďže boli aj takí, čo nestrkali hlavu do piesku a spanilú jazdu neprečušali, museli sa tí piati motorkári na hraniciach strategicky rozptýliť, alebo pricestovať vlakom, požičať si u nás motorky aj motorkárov a spoľahnúť sa na Slavíne na logistiku ruského veľvyslanectva.

Iný kraj, iný mrav. Zatiaľ čo my si servírujeme večeru postupne po jednotlivých chodoch, inde si tých jedál doprajú viac, ibaže v menších množstvách a podávajú ich naraz v malých mištičkách. Kochajú sa v tom

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Aktivizácia odboja, nedostatok potravín, množiace sa krádeže a obavy z evakuácie. Takto nejako vyzeralo Slovensko pár týždňov pred koncom vojny. Napriek tomu bol v krajine relatívny pokoj.

Reštrukturalizácia schválená Veritelia stavebnej spoločnosti Váhostav-SK na schôdzi vo štvrtok schválili návrh reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého im firma bude počas piatich rokov uhrádzať ich pohľadávky. Nezabezpečení veritelia tak získajú 19,6 milióna eur, čo je v porovnaní s pôvodným plánom o 3,9 milióna eur viac (tejto sumy sa vzdali banky). Celkové pohľadávky nezabezpečených veriteľov dosahujú 104,7 milióna eur, z ktorých dostanú 18,75 percenta.

Minulosť je v móde. Nálepka retro dnes dokáže predávať aj tie najväčšie bizarnosti. Akoby mýtus zlatého veku naozaj platil. Bolo lepšie. Filmy boli lepšie, knihy, videohry, komiksy, móda, bicykle, tenisky, hodinky, všetko bolo lepšie. Dizajnéri sa vracajú k starým značkám, umelci vykrádajú staré témy a príbehy, ľudia túžia po starých ideáloch. Ako veľmi je to nebezpečné, to ani netreba pripomínať, čisté zlo je späť, zvlášť ak si uvedomíme, že skutočne sú tu pokusy, aby sa do módy vrátili rifle s plesňovým vzorom.

„Ty Praha naša stoceckatá!“ Volali sme v eufórii ešte na Nuselskom moste, až sa nám hlava točila z odleskov kupol a striech. So Stokou naša kapela stratila domov a vzápätí ho našla v klube Vagon na Národní třídě. Hneď na prvý koncert prišiel básnik Magor, vo svojom americkom klobúku vošiel do šatne, z plátennej tašky vytiahol naše cédečká a dával nám ich podpisovať! Mysleli sme si, že sa nám sníva. Potom sa postavil pod pódium s prekríženými rukami a celý koncert tam stál ako osobná ochranka.

Zázrak. To je pre mňa včerajšia návšteva objektu bývalej bratislavskej Cvernovky. Zázrak, ktorý nepotrvá večne, ale ten zážitok je ohromný. Že sú tam ateliéry a neoficiálne galérie, to viem dávno, aj to, že tam mnohí umelci nielen tvoria, ale aj bývajú, viem, keďže naša kapela má skúšobňu priamo v miestnosti, ktorá je súčasťou bytu Blaha Uhlára. Ale to, že v Cvernovke vzniká komunita ľudí, ktorí tam existujú a tvoria spolu presne tým vysnívaným spôsobom parížskych či newyorských avantgárd, to mi došlo až včera.