Štrnásť českých spisovateľov, štrnásť temných poviedok umiestnených do dnešnej Prahy. V koncepte, ktorý si nástojčivo pýta aj svoju slovenskú verziu.

Slávny nemecký filmový režisér Wim Wenders povedal, že filmy síce nemajú moc meniť svet, ale môžu zmeniť človeka, a to niekedy stačí. Dokumentarista Robert Kirchhoff sa, zdá sa mi, necháva premieňať svojimi filmami a vyzýva nás, aby sme sa pridali.

„Už sa cítim ako v stredu,“ vyhlási môj muž, len čo sa usadíme v kupé. Otočím sa na sestru a zaspievam: „Už v pondelok sa cítiš ako v stredu! To sú Princovia, Leďova kapela.“ Sestra sa zarehoce.

Kardinál Miloslav Vlk bol, myslím, pre čitateľov tohto časopisu jasne svetlou postavou pre angažmán v kauze Róberta Bezáka. V Česku bol jeho obraz prekreslenejší. Možno o to zaujímavejší.

Šéfredaktor nášho časopisu predstavuje najzaujímavejšie témy nového printového vydania a hovorí o tom, čím sme žili v poslednom týždni.

Americký novinár a publicista James Kirchick považuje koniec Európy za možný. Napísal o tom knihu, ale nie preto, aby strašil. Hovorí, že Európe hrozí doba temna, ale ešte sa jej dá vyhnúť. Ako?

Prírodné katastrofy nechávajú svoje obete najmä v radoch starších ľudí. Tých je však na svete čoraz viac a meniaca sa klíma prináša množiace sa riziká. Čo robiť?

Skôr než automaticky odpoviete áno na otázku, či by ste sa chceli dožiť sto rokov, prečítajte si tieto slová. Bez zveličenia platí, že dlhovekým patrí budúcnosť. Ako žijú Slováci, ktorí sa narodili počas 1. svetovej vojny?

V roku 2050 bude podľa Európskeho menového fondu vekový priemer Európy viac než 52 rokov. Ako ovplyvní starnúca populácia trendy vo svete technológií a v čom bude život seniorov budúcnosti jednoduchší ako život tých dnešných?

Nikto nechce dožiť svoj život v zariadení, ktorého už samotný ľudový názov – starobinec – znie odpudivo. Ale ani korektný názov zariadenie pre seniorov ho nerobí o nič lákavejším. Aká je u nás situácia v starostlivosti o seniorov odkázaných na cudziu pomoc?