O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

S otázkou „kde som“ nemá človek spravidla problém, ani keď sa stratí v lese. Stále je vo svojom tele. Ale stačí byť filozofom a z triviálnej otázky je záhada.

Patti Smith raz sľúbila renomovanému fotografovi Robertovi Mapplethorpovi, že zveční ich celoživotný príbeh. Teraz, 20 rokov po jeho smrti, Patti svoje slovo dodržala a konečne dopísala jednu kapitolu svojho života.

V texte z 30. apríla 2008 s názvom Pásmo. Desperko, Ázia, Apollinaire cituje Jana Beňová Eliasa Canettiho: „Pravý básnik prepadol svojej dobe, je od nej závislý ako nevoľník, je jej najnižším otrokom.

Rodiaca sa pravicová koalícia predstavila svoj vládny program, ktorý je kompromisom. Každá zo štyroch strán v niečom ustúpila. Strana Sloboda a Solidarita čiastočne a dočasne upustila od svojej vlajkovej lode – odvodového bonusu. Prečo?

Rozhovor so šéfredaktorom denníka Új Szó Norbertom Molnárom.

Presne pred rokom obvinila polícia františkánskych mníchov, že zneužívali deti. Krátko na to niektorí novinári odhalili, že celé obvinenie stojí na vode. Po mesiacoch to priznala aj Kaliňákova polícia. Ako sa dnes žije františkánom s týmto bremenom?

Jack Kerouac nám aj štyridsať rokov po svojej smrti prináša prekvapenia. Najprv to bol "pôvodný zvitok" svojho najznámejšieho románu Na ceste (Na cestě - rukopisní svitek, Argo, 2009), a teraz prichádza so svojím debutom.

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Keď bol v auguste 2002 Ján Pavol II. v Poľsku poslednýkrát, hovoril a kráčal iba s veľkou námahou. Existuje však miesto, ktoré nemohol na svojej poslednej púti v rodnej krajine vynechať – poľské Tatry.