Vývoj za posledných dvadsaťpäť rokov krásne ukazuje, že nielen človek, ale aj národ sa učí jedine z vlastných chýb. Mudrovania z dneška smerom do minulosti sú rovnako zbytočné, ako umárať sa vlastnými detskými pádmi zo schodov. Že intelektuálne jadro Slovenska uverilo Mečiarovi? O nič viac a o nič menej ako zvyšok národa. Že ho vytvorili ako Golema, dali mu do čela šém a pustili ho do sveta?

Architekt Štefan Polakovič si nedávno so svojimi kolegami z ateliéru GutGut zo šiestich kategórií Ceny za architektúru CE-ZA-AR prebral rovnú polovicu. Je šéfom katedry Ústavu občianskych stavieb na FA STU a už piaty rok organizuje s Tatianou Kollárovou festival DAAD – Dni architektúry a dizajnu.

Milí priatelia, tohtoročná jeseň ma pohltila akýmsi zvláštnym spôsobom. Kráčal som medzi stromami, pod nohami mi tancovalo lístie. Pozrel som na konár a bola tam. Nostalgia s rozviatymi vlasmi. V tvári mala pokoj. Oči mala odovzdane smutné ako bytosť, ktorá dlho vzdorovala, no ďalej už vzdorovať nevládze. Napriek tejto rezignovanej ovisnutosti nabrala toľko síl i odvahy, že sa nebadane posunula a keď som prechádzal popod ňu, zoskočila mi na ramená a ostala tam.

Debata o nezávislosti Škótska otvára otázku, ktorú sme kedysi riešili aj u nás v súvislosti s rozdelením ČSFR: Aká malá môže ešte krajina byť, aby bola životaschopná? K faktorom, ktoré ovplyvňujú veľkosti štátov, má čo povedať aj ekonómia.

Draghi to kúpi Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi oznámil, že táto inštitúcia začne s nakupovaním pôžičiek od finančných inštitúcií. Po jeho slovách prišla kritika, že ECB sa pustila do projektu bez domyslenia dôsledkov. Nakupovať totiž mieni problematické úvery, málo hodnotné papiere – a chce tým podporiť európsku ekonomiku.

Veriaci v katolíckej cirkvi i ľudia mimo cirkvi čakajú na ohlasovanú reformu, ktorú z poverenia pápeža Františka pripravuje skupina deviatich kardinálov. Málokto si však uvedomuje, že jej východiská František už postavil. Ak by som ich mal vyjadriť jednou vetou, tak Jorge Mario Bergoglio celým svojím životom a tým, že sa stal pápežom, predstavil model života cirkvi v súčasnosti a dal jej taký rozmer a rozlet, z ktorého už niet návratu.

Osemnásť mesiacov pred voľbami by mala slovenská pravica namiesto absurdných mediálnych výstupov pracovať na programe, ktorý má šancu posunúť krajinu dopredu.

Málokto o nej počul a ešte menej ľudí sa zaujímalo. Reč je o barónke Warsiovej, ministerke britskej vlády, ktorá minulý mesiac rezignovala. Obvinila pritom vládu, že v otázke Gazy zastáva „morálne neobhájiteľné“ pozície. Bol to pritom jej list, ktorý bol neobhájiteľný – gramaticky. Pôsobil takmer negramotne. Barónka nedokázala správne po anglicky napísať nielen slovo Británia, ale dokonca ani jej obľúbené slovo – islamofóbia. Ale najdôležitejšia bola veta, ktorá síce pôsobila chabo, ale mala znieť výhražne: „Akokoľvek dávno už ministerstvo vnútra a ďalší poukázali na dôsledky súčasného konfliktu a potenciál krízy v Gaze, naša odpoveď sa stáva bázou pre radikalizáciu, ktorá bude mať dôsledky v najbližších rokoch.“

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.