Jeden z prvých veľkých konfliktov po novembri 1989 sa týkal personálnych zmien v podnikoch a inštitúciách štátu. Revolučné právo výmeny komunistov a zdiskreditovaných ľudí na významných postoch bolo v horizonte dní, keď už bolo jasné, že režim padol, uzurpované „ľudom“. Dvíhaním rúk boli korporatívne odvolávaní aj odborníci a nahradzovali ich demokraticky zvolení nominanti. Ich prednosťou boli často široké lakte a všeobecná obľúbenosť. Márne sa vzápätí ozvali hlasy, že politika na pracoviská nepatrí. Partia už bola rozohraná. Bolo iba otázkou času, keď „revolúcia zožerie vlastné deti“.

Diskusia o odsúdení ruských pankeriek opakuje stereotyp, pri ktorom sa takmer ani jeden spor liberálnejších a konzervatívnejších ľudí neopiera o fakticitu, ale skôr o emócie.

V chotári našej obce je jazero vzdialené asi 5 či 6 kilometrov od dediny. Má podlhovastý tvar polmesiaca, je dlhé bezmála kilometer a široké len 200 – 300 metrov. Je to pozostatok niekdajšieho Dunaja z tých čias, keď ešte neregulovali rieky. Voda v jazere je príjemná, hladká, obsahuje trocha minerálnych solí a jód. Bližšia strana je piesčitá, tú vzdialenejšiu pokrýva trstina, v ktorej sa skrýva aj niekoľko rybárskych stanovíšť. Podľa legendy sa tam svojho času liečili zranení tureckí vojaci.

Vždy, keď sa prichytím, ako odvrávam televízii, cítim sa nesvoj. Znamená to totiž, že videné ma zasiahlo natoľko intenzívne, že sa s ním bez slov nedokážem vyrovnať. Nadávam. A okrem toho táram, čím sa dopúšťam rovnakého hriechu, ako tí ľudia na druhej strane, v telke, tí, čo ma vytáčajú natoľko, že ich verbálne vyčíňanie nedokážem obísť mlčaním.

Generálna prokuratúra SR asi chcela trošku pobaviť národ, keď prišla s obvinením exministrov životného prostredia za to, že Tatry zožiera lykožrút. Pamätníkom tento nový výplod slovenských prokurátorov celkom isto evokoval časy, keď sme tu bojovali s imperialistickým chrobákom – pásavkou zemiakovou.

Daniel Bútora píše pre .týždeň zahraničnopolitické komentáre, angažuje sa v dvoch súkromných školách a na tvorbe koncepcií vzdelávania. Najviac času trávi firemným vzdelávaním mäkkých zručností a projektového riadenia ako lektor i ako kouč.

Zvláštne je písať tieto riedky v čase, keď sú médiá zaplavené informáciou o záhadnej dopravnej nehode na Kube, počas ktorej zomrel jeden z najznámejších kubánskych disidentov, Oswaldo Payá. V každej dobe sa nájdu hrdinovia, ktorí dokážu položiť svoj život na oltár slobody.

V minulých třiceti letech se v rozvojovém světě ve velkém privatizovaly veřejné podniky. Zdá se, že nyní se tento trend obrátí.

Dvadsiateho šiesteho júna rozhodol nemecký súd v Kolíne, že obriezka detí z náboženských dôvodov na pokyn rodičov predstavuje ublíženie na tele, a teda je trestným činom.

Muž vstúpil do malého kníhkupectva El Cóndor oproti univerzite v Zürichu. „Hľadám knihy Corína Tellada,“ povedal potichu a ja som vyskočila spoza počítača, do ktorého som ťukala posledné tituly z Buenos Aires, Madridu alebo Mexika. V jeho hlase bolo ešte cítiť zvyšky havanského prízvuku, možno preto, že bol len krátko v kontakte so švajčiarsko-nemeckým dialektom, ktorý jeho slovám nakoniec dodá iné tempo. Bol zo štvrti La Víbora a okrem kníh zháňal aj španielske časopisy v štýle časopisu Hola.