Slovenskými a svetovými médiami prehrmeli v posledných dňoch dve veľmi podobné správy z Číny. Prvá o tom, ako čínsky zamestnávateľ zobral 6 400 zamestnancov do Francúzska a druhá ako zase iný zamestnávateľ zobral 12 700 zamestnancov do Thajska na dovolenku. Čísla sú výnimka, ale branie zamestnancov na dovolenky je v Číne bežné. Je to súčasť systému bonusov. A tých je tu dosť. Od najmenších, ako tomboly (každý zamestnanec niečo vyhrá) cez trinásty, niekedy aj štrnásty plat, alebo šialené odmeny ako noc s japonskou pornoherečkou či automobil Porsche, až po spomínané zájazdy.

IS postupuje Teroristická skupina Islamský štát ovláda vyše polovicu územia Sýrie. Minulý týždeň dobyla mesto Palmýra, kde sa nachádzajú pamiatky z 2. storočia po Kristovi. Keďže IS už má na konte zničenie pamiatok v irackom meste Mosúl a tiež v Nimrúde, sú obavy, že teroristi sa vyzúria aj na jedinečných zrúcaninách v Palmýre. Islamský štát začal hrôzovládu v Palmýre popravou sedemnástich odporcov a zakázal civilistom opustiť mesto. Obavy o osud obyvateľov vyjadrila aj OSN.

Rozpomeňte sa, koľko máte oblečenia, ktoré ste už rok na seba neobliekli. Spočítajte, koľko máte vo svojom dome prázdnych miestností. Oživte si v pamäti reportáže o vyhadzovaní tisícok ton jedlých potravín v rámci Európy, Slovensko nevynímajúc! A teraz sa zamyslite nad osudom afrických migrantov, z ktorých mnohí nájdu smrť na dne mora. Chápem, že Európa nemôže celú Afriku privítať v Lampedúzii a presídliť ju do EÚ. Preto treba presadiť múdre riešenia situácie na africkej strane Stredozemného mora. Ale hovorme o utečencoch, ktorí sú už tu, lebo sú šťastne neutopení.

V INESS každoročne vystavujeme bloček, ktorý je horúcim kandidátom do štátnej bločkovej lotérie. Nemá však byť podnetom pre daňovú kontrolu – ide totiž o účet za služby štátu.

Prezident Obama odmieta nasledovať príklad pápeža Františka a nazvať vyvraždenie jeden a pol milióna arménskych civilov pravým menom. A to napriek sľubu, ktorý dal v kampani v roku 2008, kde hovoril o „uznaní arménskej genocídy“.

Keď pravda a spravodlivosť víťazia, je to vždy triumf univerzálny. Radosť z neho – výnimočne ešte počas života na tejto zemi – je sviatkom pre všetkých, čo ctia princípy všeobecného dobra. Preto nech mi nikto nehovorí, že kauza Bezák sa nás neveriacich netýka. Odhliadnuc od toho, že cirkev platíme všetci z verejných peňazí, týkala by sa nás, aj keby tak nebolo. Ide o človeka, ide o princíp – ide o všetko. To, akým spôsobom bol Bezák ponížený a zbavený funkcie, je presným odrazom zvrátenosti nielen cirkevnej, ale celospoločenskej.

Mozaika životov je v posledných poviedkach Johna Updika vystavaná z bodu, keď sa cesta pred nami skracuje, zato cesta, ktorou sme prešli, je už dosť dlhá.

Občania, ktorí ste sa ešte nevyjadrili k Váhostavu, hláste sa u súdruha Žinčicu... Tak sa hlásim. Predstavte si, že vám na dvere zaklope štátny úradník s kasou a povie: Milá rodinka, oddnes si vy a ďalších 1 000 rodín budete odkladať desať eur mesačne do tejto kasičky.

V starej Mezopotámii verili, že čas strávený na rybách sa nepočíta do života. Pekné. Nám sa s Milanom nezapočítal preto, lebo sme spolu v tomto živote na ryby ísť nestihli.

Keď som objavila poviedky Flannery O´Connor, všetko ostatné šlo bokom. Chcela som prečítať každú vetu, čo tá žena kedy napísala. Je to, akoby ste počúvali moderný džez a zrazu objavíte Milesa Davisa. Už sa nedá vrátiť späť. Nikto nepíše tak ako ona. Tie poviedky sú ako fínska sauna. Človek sa pri každej jednej až spotí od hanby. Od strašnej hanby nad tým, že je potenciálne jednou z jej obetí. Pritom sa v tých poviedkach ani veľmi nič nedeje. Odohrávajú sa na tom najospalejšom vidieckom americkom juhu, kde život plynie ešte monotónnejšie ako u nás, medzi farmármi, alebo v nejakom smutnom zapadákove.