.otázka z minulého týždňa Dvaja rovnako šikovní a rovnako usilovní stolári vyrábajú nábytok. Jeden z nich vyrába stoly, druhý stoličky. Kým jeden z nich vyrobí z určitého množstva dreva jeden stôl, druhý vyrobí z rovnakého množstva dreva dve stoličky. Aká je cena stoličky v porovnaní s cenou stola? (Otázka voľne súvisela s ekonomickou témou v rámci rubriky .veda, konkrétne išlo o tému Viedenskej, respektíve Rakúskej ekonomickej školy.)

Keď odvolali Silviu Hroncovú z postu riaditeľky SND, zrušila som na protest svoje dlhoročné divadelné permanentky. Vďaka nim som pohodlne videla krátko po premiére všetky nové predstavenia. Myslela som si, že budem chodiť do SND aj bez permanentiek, že si kúpim lístky na tie predstavenia, ktoré ma zaujímajú.

Priznám sa, že mojim Američanom rozumiem menej a menej. Nerozumiem, prečo chodia do toho Disneylandu s rozžiarenými očami na výročia svadby, s deťmi a na rodinné párty, vodia tam deti, akoby bol Mickey nejaký dalajláma.

Zapla som televíziu a videla ženu, ktorá práve rodila. Bola v nemocnici, vďaka kamere to videl celý národ. Hlas redaktorky pritom hovoril o vývoji počtu narodených v minulom roku. Rozmýšľam, či sa niekto tej ženy spýtal, či ju môžu nakrúcať počas pôrodu. Najpravdepodobnejšia odpoveď je, že nie.

Navzdory vžitej predstave animované filmy, animáky, nikdy neboli vyslovene detskou komoditou. Ani krátke grotesky, ani celovečeráky nevznikali tak, aby sa na nich nemohli baviť dospelí. A platí to od prvopočiatkov kinematografie, veď už aj tá Snehulienka a sedem trpaslíkov bola najprv dospeláckym bestsellerom, až potom súčasťou detského folklóru. Takisto Králik Bugs, Káčer Duffy, Tom a Jerry, Pepek Námorník, aj tie Kubalove mačiatka Puf a Muf a zástupy ďalších. Deti sa bavia akosi samozrejme, ale dospelí sa môžu baviť rovnako, ak nie viac. Stačí sa dívať a nebrať sa príliš vážne. Lebo animáky jednoducho fungujú a vždy fungovali univerzálne.

Patríte k nenapraviteľným ekomaniakom, ktorí od detstva túžia mať doma vlastný kompostér? A jedinou vecou, ktorá vám v naplnení sna bráni je, že bývate v činžiaku a na balkóne už niet miesta, lebo tam chováte králika, sliepku a pestujete zeleninu?

Predsedníčke Ústavného súdu Ivette Macejkovej sme položili nasledovné otázky: Prečo ste pred hlasovaním Ústavného súdu o opozičnej sťažnosti vo veci menovania generálneho prokurátora hovorili na túto tému s ústavným sudcom Jurajom Horváthom? Čo bolo obsahom tohto rozhovoru? Nepovažujete tento rozhovor za istú formu nátlaku pred kľúčovým rozhodnotím ÚS? Ivetta Macejková nám zaslala odpoveď, ktorú uverejňujeme v plnom znení.

Na úvod sa podarilo Martinovi Ehlovi, novinárovi a môjmu priateľovi, urobiť jedno malé faux pas. „V plynojeme som ešte žiadnu debatu nemoderoval,“ vyhlásil neformálne, no žiadny z nemeckých účastníkov Česko-nemeckého diskusného fóra sa nezasmial. Pretože plynojem sa po nemecky povie Gasspeicher a od doby, keď nemeckí nacisti plynom vyvraždili väčšinu európskych Židov a českých a iných Rómov, sa vtipy na tému „plyn“ medzi nemeckou dobrou spoločnosťou nenosia.

Na zápas v Prahe proti Levu asi nikto z ľudí, ktorí tam boli, len tak ľahko nezabudne. Atmosféra v hale bola naozaj neskutočná. Nepamätám si, že by fanúšikovia nejakého mužstva vytvorili v hľadisku súpera v úplne inom meste, v inom štáte, takú kulisu. Už keď sme vyšli na rozkorčuľovanie, tak sme mali pocit, že sme na štadióne Slovana. A počas zápasu to bolo ešte oveľa výraznejšie. V hľadisku boli naše zástavy, dresy, šály – pri hymnách diváci nahlas spievali tú našu. Musím povedať, že mi z toho až zimomriavky behali po chrbte.

Bol som v Grécku. Poučený mienkotvornými médiami i paňou z autobusu, ktorá takmer celú cestu z Modry nadávala na obyvateľov tohto sympatického štátu, som sa rozhodol, že budem pozorovať, ako to vyzerá v praxi. A skutočne. Gréci sú tuční a popíjajú kávičku. Tak by sa dala zhrnúť predstava serióznych i bulvárnych médií, a je to tak aj v realite. Posedávajú pri mori. Aj to je pravda. A my im posielame na toto všetko peniaze. No hrôza. Aj autá tam furt chodia a dokonca aj eskalátory v metre. Tak vyzerá kríza? Super, už sa na tú krízu tešíme, čo?