Koncoročné televízne obrazovky boli takmer zasypané informáciami o tom, ako našinec pomáha zaostalým kútom sveta, ich zúboženým a trpiacim ľuďom. Televíznym symbolom sa stala najmä Keňa. Jediný pocit, ktorý sa ma pri zachytení týchto šotov zmocňoval, bol pocit trápnosti.

Pred deväťdesiatimi rokmi v Bratislave dokončili nové sídlo organizácie YMCA. S touto budovou je však popri jej vlastnom pohnutom osude spojený aj príbeh jedného zaujímavého Bratislavčana.

Milí priatelia, koncom septembra sme boli s kapelou na turné v Brazílii. Bola to paráda. Vrátili sme sa tam po deviatich rokoch. Presne toľko som nebol mimo Európy, ani som nikam neletel. Nemal som dôvod. Na cestu som sa poctivo pripravil. Bol som na spovedi, prijal som Krista pod oboma spôsobmi, poprosil som o odpustenie všetkých, ktorým som ublížil. Lebo človek nikdy nevie, kde mu svieca dohorí.

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Zásah do zmluvnej slobody Parlamentná väčšina Smeru schválila novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Podľa nej sa platnosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa môže rozšíriť na všetky firmy v odvetví, teda aj na tie, ktoré ich nepodpísali. Stačí, aby sa na tom dohodli odbory a zamestnávateľské zväzy. Ak jeden z nich navrhne rozšírenie kolektívnej zmluvy na všetky firmy v odvetví, odobriť to môže komisia s účasťou ministerstva práce, odborárov a zamestnávateľov.

Istý čas to vyzeralo, že územná celistvosť Iraku je už mimo ohrozenia. Zbežný pohľad ukazoval, že krajina síce nie je v poriadku, ale bezprostredný výbuch nehrozí. Potom sa čoraz častejšie začalo ozývať nové meno: ISIS. Bojovníci tejto organizácie možno napokon Irak predsa len rozdelia.

Našu kapelovú skúšobňu navštívil Marián Varga. Poznáme sa už dlhšie, sme kamaráti, napriek tomu to bol sviatok. Marián nám prišiel nahrať do pesničky sólo. Už keď som prichádzala k oknám v bývalej Cvernovke, ozval sa mohutný, nezameniteľný zvuk na náš nový Hammond. (Tento Hammond, ročník 71, nám daroval Fero Čerman na koncoročnej jedličke .týždňa a týmto Mariánovým počinom ho považujeme za patrične pokrstený!) Keď sa teda ozval z otvoreného okna, plného kúdolov dymu, zvuk, ako keď niekto behá rukami aj nohami po klávesách a prepína registre, prebehli mnou zimomriavky.

Dlho som bola presvedčená o tom, že Slováci sú hádam ten najodutejší národ na svete. Myslím tým absenciu bezdôvodných pouličných úsmevov, úsmevov v obchode, na úradoch a pri stretnutí s neznámymi. Áno, pokiaľ sa s človekom spoznáte bližšie, zistíte, že nie je zas až taký debil, ale podľa jeho úvodného výstupu s ním nemáte veľmi chuť spoznávať sa. Ľudia u nás sa prosto bezdôvodne neusmievajú. Smejú sa na vtipoch, pri telke alebo keď sa niekto potkne, ale tie malé, milé osobné úsmevy tu skrátka chýbajú. Veď si len spomeňme, koľkokrát sme stáli vo výťahu s neznámymi ľudmi. A čo sa dialo? Kedysi sa kukalo do zeme, dnes sú poruke smartfóny.

Príjmová nerovnosť obyvateľov sveta, o ktorej sa toľko hovorí, medzi rokmi 1970 a 2009 postupne klesala. Šok? Nezabúdajme, že svet nie je len USA. Nie zdanenie a následné prerozdelenie, ale zavedenie viacerých kapitalistických pravidiel v komunistickej Číne oslobodilo z chudoby stovky miliónov ľudí. A v celej Ázii rozbehlo nevídaný ekonomický rast, ktorý výrazne zlepšil životy viac než miliardy ľudí. O tejto najdôležitejšej správe za posledných 50 rokov sa hovorí podivuhodne málo. Namiesto skúmania tohto úspechu intelektuálov vyspelého sveta fascinuje, kto všetko má viac než oni.

Najhoršie na tom, čo ruská moc pácha na Ukrajine je, že to robí s plným mandátom od svojich občanov. Kto nebol v Rusku, neuverí. Kdesi som čítala, že na to, aby ľudstvu úplne vymazali mozog, stačia tri generácie – z deda na vnuka. Po celoplošnom brainstormingu počas troch generácií sa rodí nový človek – vylízanček bez pamäti. V Rusku sa tento experiment podaril. Listujem si svojimi cestovateľskými zápiskami z Ukrajiny a Ruska z roku 2010 a spomínam, ako ma najprv šokovali už len tie obité a predsa všadeprítomné kosáky a kladivá: „Chytili sme včera druhý dych a pred Čeľjabinskom sme neostali.