Podozriví z vraždy Daniela TupéhoMinister vnútra Robert Kaliňák minulý týždeň zvolal špeciálnu tlačovku a vystúpil na nej so zaujímavou správou – polícia konečne vypátrala vrahov študenta Daniela Tupého, ktorého v novembri 2005 zavraždili na Tyršovom nábreží v Bratislave.

Čo je to všenárodné sanctissimum, o ktoré sme sa tak zúfale opierali a opierame? Naša minulosť. Opierať, to je, pravda, cudné slovo pre naše správanie k nej. Neopierali sme sa – používajme tento eufemizmus! – v tejto minulosti o nič konkrétneho, lebo nič konkrétneho v nej niet.

„Čo je čas?“ Jednoduchá otázka, ktorá má filozofický, ale aj praktický rozmer. Autor ju kladie na začiatku knihy, a potom na ňu od prvej až po poslednú stranu odpovedá.

Zo svetových šampionátov organizovaných IIHF uznáva hrdá Kanada len jeden – šampionát juniorskej dvadsiatky. Ostatné podujatia sú pre divákov z kolísky hokeja trvalo v tieni NHL a nie sú pre nich zaujímavé.

Podej mi ruku a ….projdeme se spolu adventní Prahou. Speciální kulturní výprava? Ne, ne, jdeme na náhodu, a počkáme, co nás brnkne do nosu. Hned v metru prodavač bezdomoveckého Nového prostoru. Vánoční číslo má DVD přílohu s famáckými filmy.

Poznáme viaceré historické postavy, ktoré fascinujú už stovky rokov. Stávajú sa predmetom historického skúmania, zaujímajú sa o ne korunované hlavy aj chudobní učitelia dejepisu. Jednou z nich aj rímsky vojvodca a doživotný diktátor Gaius Iulius Caesar.

Kto chodil do Stoky alebo počúval Živé kvety, presne vie, o koho ide. Absolútna väčšina Slovákov o nej vôbec nikdy nepočula. Nevideli ju v divadle, v televízii ani nepočuli v komerčnom rádiu. Lebo ona je vždy niekde mimo hlavného prúdu. Exot alebo femme fatale? Lucia Piussi.

Slovo exegéza pochádza z gréckeho slova exegesis a znamená vysvetlenie či výklad. Preto sa každý, kto vykladá biblický text, teologicky nazýva exegéta. Mnohí sa pokúšali pasovať do tejto roly neoprávnene. Jedným z nich bol aj Adolf Hitler.

Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.

Ľudia nie sú zvyknutí otvárať samých seba. Tí otvorenejší si dokážu vyliať dušu, niektorí to riešia umením a tvorbou, ale aj medzi nimi sú úprimnejší a neúprimnejší. Sú takí, ktorí spievajú o svojom živote na tejto zemi, a takí, ktorí spievajú niečo, len aby spievali.