Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.

Minulý pondelok zažilo Nemecko čierny deň svojej demokracie. Ale oveľa horšie vyhliadky než nemecká demokracia má hospodársky model tejto krajiny. Vládna koalícia kresťanských demokratov (CDU/CSU) a liberálov (FDP) na čele s Angelou Merkelovou sa totiž o druhej ráno, po maratóne rokovaní, rozhodla do roku 2022 vyradiť z prevádzky všetkých 17 atómových elektrární.

Keď som spoznala dvoch baskických radikálov, žijúcich tu v Kube, bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva. Volali sa Carlos a Rosa, aspoň tak sa vtedy predstavovali. Pozvali nás do svojej miramarskej rezidencie na párty.

Jeho kolegovia sa zhodujú, že patrí k najlepším odborníkom na trestné právo na Slovensku. Podľa viacerých je však málo razantný a nemá skúsenosti s ťažkými kauzami. Kto je vlastne Jozef Čentéš? Vrátil by prokuratúre punc dôveryhodnosti, alebo bude v prípade svojho zvolenia rovnakým sklamaním ako Dobroslav Trnka?

Slovenská televízia v utorok odvysielala galavečer z tretieho ročníka oceňovania Slovenka roka. Naživo vysielaný prenos zo Slovenského národného divadla možno označiť za čokoľvek, ale od galavečera mal naozaj ďaleko. Nápad oceniť ženy, ktoré sa zviditeľnili svojou prácou, charitou alebo postojmi, je naozaj chvályhodný a táto anketa by sa mohla dobudúcna stať pravidelnou spoločenskou akciou, keby bola pripravená inak.

Slovenský hokej stojí pred veľkou úlohou. Všetkým nám je pritom jasné, že ak sa chceme niekam dostať, treba v prvom rade priniesť novú športovú koncepciu. A v nej by nehrali až takú dôležitú rolu (inak velmi potrebné) financie.

„Umenie je vo svojej podstate ťažké. Ale nemenej ťažké je uvedomiť si, čo je to umenie, dobre si ujasniť, či je to hra pre hru, či služba ľudstvu,“ napísal Martin Benka, maliar života a mýtov rodnej zeme. Prejdime sa krajinou Benkových obrazov.

Zvláštny jeten svet. Občas sa ku mne dostanú aj veci, na ktoré sa pozerám fakt ako puk. Mimochodom, doteraz neviem, či spojenie pozerať sa ako puk vzišlo z toho, že hokej je na Slovensku takým obľúbeným športom, alebo zo seriálu Včielka Maja, v ktorom úcinkovala slávna mucha Puk. Možno nie je pravda ani jedno, ani druhé a ja som vo svojej nevedomosti všetkým zasvätencom na smiech.

Na stránkach .týždňa vám chceme postupne predstaviť slovenských politikov, ktorých mená sú takmer neznáme. Napriek tomu existovali a vo svojej dobe mali čo povedať.  

Americký režisérsky pár Rob Epstein a Jeffrey Friedman vo svojom filme Common Threads: Stories from the Quilt (Jednou niťou: Príbehy z plátna), ovenčenom v roku 1990 Oscarom, hovoria o živote a smrti obetí AIDS.