Vyhlásenie katolíckych biskupov k 70. výročiu deportácií Židov na Slovensku bolo síce horúcou udalosťou uplynulého týždňa, no autor týchto riadkov (minulý týždeň dovolenkoval) sa pri ňom ešte pristaví. Išlo totiž o významné vyhlásenie, ktoré si v mienkotvorných novinách zaslúži ocenenie aj kvalifikovanú kritiku. Pretože na vyhlásení je čo kritizovať. Škoda, že u nás ako zvyčajne ostalo len pri hundraní, ktoré strieľa naslepo.



Neprejde pomaly týždeň, aby sa u nás neobjavil nárek nad tým, ako napäté slovensko-maďarské vzťahy traumatizujú celú EÚ, a tak kazia spoločnú európsku pohodu.

Bolo to tak: 4. júla 1944 sa narodil a 12. mája 2004 zomrel. Básnik a priateľ Iwan Laučík.

Prvá správa z Pohody: slnečnice, klavíre, štáb a ostraha.

Hudba a jej ľudia. Ak má človek festivalový backstage pass, vidí festival spoza pódia, ale to nie je podstatné. Najzaujímavejšie sú stretnutia s ľuďmi. S hudbou a s jej ľuďmi.

Naj, naj, naj!

Včera sa v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava začal 12. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava.

„Maďarský prezident László Sólyom je dnes na Slovensku nevítaná osoba“ R. Fico, predseda vlády

Komentár Františka Šebeja ma mrzí o to viac, že pochádza od človeka, ktorého ľudské a profesionálne kvality, a napokon aj politické názory si vážim.

Svoboda je v tom úplně nejstarším smyslu slova chápána jako opak otroctví. Podle Aristotela existuje protiklad mezi vyšším a nižším všude v přírodě. Někteří lidé jsou svou přirozeností svobodní, jiní jsou podle své přirozenosti otroky. Je proto normální, že vládne ten, kdo je svým stupněm dokonalosti vyšší. Otroctví je ospravedlněno na základě toho, co je zavedenou zvyklostí ve válce. Poražený má vždy možnost zvolit smrt.