Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Pred 25 rokmi sa v Česko-Slovensku konali prvé slobodné voľby. V slobode sa začali ukazovať naše danosti, obmedzenia i východiská. Čo ukázal ten rok o našej náboženskej a národnostnej tolerancii?

Bývam v centre Bratislavy, kúsok od našej redakcie, kníhkupectva, Hradu, čínskej reštaurácie, vlády aj parlamentu. Je to príjemná štvrť, no už dlhšie mi čosi mrzuté našepkáva.

Pomaly už neexistuje jediná hipsterňa, kde by ju nepodávali. A je to tak dobre. Nejestvuje totiž hádam nič previazanejšie s našimi predkami ako táto čudná, omamne medovo voňajúca limonáda z kríka s názvom baza čierna.

Amsterdamom prúdia davy ľudí, sústavne a bez prestávky. Kto chce zažiť tichšie mesto, musí si privstať. O siedmej ráno sa nad kanálmi vznášajú zvyšky hmly a stromy pod Wester Toren stoja košaté a múdre, povznesené nad to ľudské hmýrenie. Pred hotelmi sa turisti chystajú na obhliadku všetkého, čo sa dá vopchať do pár hodín, ale najmä chcú vidieť červenú štvrť a obchodíky, kde majú tridsať druhov marihuany.

Znakom našej doby je obľúbenosť dlhov. Po dlhoch siahame ako spotrebitelia, firmy môžu vďaka dlhu financovať aj investície, ktoré prevyšujú možnosti ich vlastných zdrojov. A štát?

Hovorí za nespokojnú časť veriteľov Váhostavu. Tvrdí, že nepoctivé stavebné firmy zavadzajú na našom trhu tým, ktoré chcú podnikať štandardne. A Váhostav by pokojne poslal do konkurzu. Stavebný podnikateľ z Banskej Bystrice, Milan Blaho.

Tréner českej hokejovej reprezentácie má dva týždne pred šampionátom v Prahe problém. A nie s Jágrom (ktorého v tíme chce) ani s Eliášom (ktorého nechce), ale s polmiliónovým sponzorským darom (ktorý chcel, ale dnes by bol radšej, keby ho nikdy nechcel).

Kráčame chodníkom, na akom sme nikdy neboli. Nevídane, pevne, odhodlane. Prvý polčas kvalifikácie ME 2016 vo futbale bol bravúrou nášho národného tímu. Pridáva sa k tomu už pozoruhodná séria 8 víťazstiev.

Počúvajúc Blue train Johna Coltrana v daždivom aprílovom popoludní spomínam, ako sme išli s priateľom pred pár týždňami do Galanty.