Rodáčka z Piešťan Viera Noy mala v čase okupácie Československa 20 rokov. Nový život začala v New Yorku u svetoznámeho fyzioterapeuta Hansa Krausa.

Pamätáte si na naozajstné párky? Na tie, čo ešte obsahovali mäso? Pamatáte si na mlieko, čo chutilo ako smotana? Pamätáte si na ruskú zmrzlinu, z ktorej človeku išli zimomriavky? Na jahody, ktoré voňali ako z babičkinej záhradky? Ak niečo z toho u nás nájdete, o čom vo väčšine spomínaných prípadov pochybujem, tak jedine v špeciálnom BIO obchode, bude tam milión Fair Trade nálepiek, vyhodíte za to mailand, a to len preto, aby ste jedli normálne žrádlo. Nie v Rusku.

Úprimná odpoveď na otázku .týždňa, čo pre mňa znamená Robet Fico, znie – nič zvláštne. Žiadny slovenský premiér mi nebol taký ľahostajný. Pri Vladimírovi Mečiarovi som si lámal hlavu, čo od neho čakať nabudúce. Mikuláš Dzurinda a Iveta Radičová ma zaujímali veľmi – chcel som vedieť, ako premýšľajú, koho si k sebe vyberajú, o čom snívajú. U Fica mi to je jedno.

Príbehov a osobných skúseností, ktorých podstatou je zlyhanie štátu pri plnení jeho základných funkcií, bolo u nás vždy veľa, bez ohľadu na režim a na vládu. Ale žili sme tiež časy, keď sa dalo na koniec tunela aspoň dovidieť, keď sme mohli dúfať, že sa veci síce hýbu pomaly, ale dopredu. Tie časy sú preč.

Univerzita Janka Pukoslava Hokejku vznikla v hlave Petra Rafaja v roku 1999, reálne ju FSH akreditovala o rok neskôr. Odvtedy prešlo 12 rokov. Na začiatku škola nemala žiadneho profesora a dokonca ani docenta. Každý, kto chcel akademicky postupovať, musel vypracovať prácu a tú obhájiť na verejných obhajobách s často búrlivými diskusiami. Vrátane prezidenta FSH. Momentálne má univerzita vedeckú radu, zloženú z troch profesorov a štyroch docentov, tí tu pracujú exkluzívne. Školu zatiaľ ukončili len traja študenti, Aďa Lojdová, Martin M?ller a Peter Pertuf.

Stát měl po čtyřech desetiletích komunistického režimu u nás špatné jméno. Srostl s vládnoucí stranou a stal se nástrojem útlaku. Vysloužil si po zásluze označení „policejní“. Kdo neokrádal stát, okrádal rodinu.

Digitálne knihy vstupujú do našich životov relatívne pomaly. Zatiaľ čo v Severnej Amerike tvoria dnes pätinu príjmov vydavateľstiev, v Česku je to len percento a u nás zlomok z neho. Čím to je?

Do Facebooku je dnes zapojená viac ako desatina svetovej populácie, pričom viac ako polovica z nich sa pripája aspoň raz denne. Priemerný užívateľ má 130 priateľov a prihlásil sa k 80 stránkam a trávi tam sedminu svojho internetového času. Pre fotografa je tak trochu paralyzujúca predstava, že každú sekundu pribudne na Facebooku 2 000 nových fotografií.

Vo svojej kancelárii v Štúdiu L+S má fotografiu Júliusa Satinského v nadživotnej veľkosti. Pred predstavením si nepotrpí na žiadne rituály, pokojne si nájde čas aj na novinárske otázky. Vydáva svoju prvú audioknihu a chystá množstvo ďalších projektov. Milan Lasica.

Orientácia Rómov v osadách na prítomný okamih je všeobecne známy fenomén. Psychologický výskum o tom, ako rôzni ľudia rozdielne vnímajú čas a aký vplyv to má následne na ich životnú úroveň, môže do riešenia rómskej otázky u nás vniesť nové podnety.