Vláda sa spolu s odborníkmi dohodla v strede týždňa na viacerých zmenách. Následne ich mala definitívne schváliť. No stalo sa tak až v piatok, pričom zapracovala ďalšie úpravy. Prinášame vám prehľad, čo sa mení a čo treba dodržiavať od pondelka.

Na Slovensku sme zvyknutí hodnotiť prácu ministra vnútra či policajného prezidenta nie v kontexte právomocí, ktoré majú, ale v kontexte tých, ktoré mať nesmú. Zatýkanie „ostro sledovaných podozrivých“ by v normálnej krajine nemalo byť kritériom, podľa ktorého vystavujeme ministrovi či policajnému šéfovi účty. Naopak, v normálnej krajine s dôverou predpokladáme, že s tým nič nemajú.

peter nosí klobúk, briadku si strihá nakrátko. V garáži má okrem auta novučičké knihy voňajúce po tlači. Levočania ho oslovujú pán Milčak. Pre tých, čo si ho v nových knižkách prinášajú domov, je po celom Slovensku známy ako Modrý Peter. Peter je vydavateľstvo v jednom ľudskom tele. Keď je z kníh unavený, pomáha mu žena Jana a občas i Jakub, jeho syn.

Považujem sa za trpezlivého človeka. Keď po nástupe súčasnej vlády mnohí varovali pred Matovičovými excesmi, považoval som to za hystériu. No bolo pre mňa čoraz znepokojivejšie, keď sa tieto obavy stávali realitou. Ticho som trpel pandemické opatrenia, ktoré mi nedávali zmysel. No ako sa hovorí, vždy existuje istá palička, pardon, kvapka, ktorá sa stane poslednou a preleje pohár. Po ďalšom nekonečnom výtere z nosa som si raz povedal – nastal čas, aby som Matoviča skritizoval aj ja. Tak som mu napísal otvorený list.

V UNLP je v súčasnosti hospitalizovaných 310 pacientov s ochorením COVID-19 z toho 24 z nich je na umelej pľúcnej ventilácii.

Všetci si pamätáme vetu „kopni ho do gúľ a dám ti pusu na čelo“. Týmto spôsobom oslovil riaditeľ tajnej služby ministra vnútra a jedným telefonátom zariadil odňatie spisu zákonnému vyšetrovateľovi, a tým aj nevyšetrenie trestnej činnosti príslušníkov tajnej služby. Keď je popísaný postup tak primitívne jednoduchý, tak je niekde chyba. Ak takýto systém riadenia vybuduje štát, vytvára priestor na neprehľadnú korupciu, ktorú nevidieť navonok, no zvnútra zákerne rozkladá spoločnosť.

Diskrétny intuitívny súd v našom vedomí nad činmi, ktoré sme vykonali alebo hodláme vykonať, bežne označujeme ako svedomie. Tento hlas v nás posudzuje morálnu kvalitu nášho konania, a teda nie je nejakou suchou teoretickou znalosťou dobra a zla.

Písať o svedomí človeka je veľmi ťažké, najmä keď v živote nájdeme v súvislosti s ním najrôznejšie príbehy. Známe sú slová pápeža Pia X.: „Dajte mi dieťa do šiesteho roku života a potom si ho už môžete vziať, už sa nestratí“. Pápež chcel povedať, že tie prvé roky rozvoja dieťaťa sú tak rozhodujúce, že keby neskôr aj poblúdilo, má sa vždy kam vrátiť – jeho vnútorný svet je jeho večným domovom. Nepatrí sa oponovať pápežovi, ale jeho slová majú aj štrbinu.

Je úplne kľúčové, aby sme v pandémii neprestali byť ľuďmi. A je čoraz ťažšie nimi zostať. Človek si trpko pripomína, prečo je tá láska k blížnemu vlastne prikázaná: lebo za ťažkých okolností sa jej príliš ochotne zbavujeme.

Podľa špičkového vedca Petra Celeca sme sa nepoučili. Stále nie sme pripravení a zdá sa, že ani ochotní investovať do vedy. Napriek tomu, že tu máme málo starých ľudí starších ako 80 rokov, zomiera ich na Slovensku veľmi veľa.