Pre bežného Európana je Arménsko malým zakaukazským štátom s mnohými starými kostolmi. Veriaci možno vedia, že v tejto prvej oficiálne kresťanskej krajine sa nachádza aj vrch Ararat, na ktorom pristál Noe so svojou archou.

Predstavme si, že by sme zobrali všetko zlato, ktoré ľudia počas celej histórie vyťažili, a odliali z neho kocku. Aká veľká by bola tá kocka? Menšia, než by väčšina z nás očakávala. Jej hrana by mala dvadsať metrov.

Prv než som išiel do Bruselu, založil som si ku všetkým 27 členským národom archív; dejiny, štatistiky, zvláštnosti. O Malťanoch som tam napríklad mal, že rekordných 54 percent z nich prečíta menej než jednu knihu ročne, že svojho rímskokatolíckeho Boha volajú po maltézsky „Alah“ a že maltskí muži sa na plážach svojho ostrova uchyľujú k masturbácii pred nemeckými turistkami.

Z vypočutia Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente nevzišla o jeho spôsobilosti pre úrad komisára jediná použiteľná informácia. O to viac sme ich dostali o veľkej európskej politike a spôsobe, akým sa šíri v malých slovenských pomeroch.

O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

Popísalo sa o Nežnej dosť. Aj dosť hlúpostí, ako to už býva po dvadsiatich rokoch, keď sa spomína. Ja si spomeniem skôr na také milé kuriozitky.

Najčerstvejší celovečerný film Jaroslava Vojteka nebol síce uvedený na prehliadke Jeden svet, ale keďže je tu reč najmä o slovenských dokumentoch a Hranica (na jihlavskom festivale vyhlásená za najlepší tohtoročný dokumentárny film strednej a východnej Európy) mala len nedávno premiéru, je prípustné aspoň krátkou recenziou odprevadiť ju k divákom.

Mal to byť epitaf na náhrobný kameň národného tímu na MS 2010 a je z toho radosť a eufória. Všetko zlé a negatívne okolo mužstva sa prelialo do výkonu, aký v našej reprezentačnej histórii nemá páru.

Kerouacov román More je môj brat vychádza prvýkrát na celom svete 14. mája 2010 vo vydavateľstve Artforum (v slovenskom preklade Otakara Kořínka). So súhlasom vydavateľa ponúkame niekoľko úryvkov z tejto knihy ako akú malú ochutnávku.

Popri Hannah Arendt Library a Juraj Špitzer Room sa dostávame k miestnosti označenej „Zasadačka”. V nej zasadá Rada Audiovizuálneho fondu. Tá by mala zareagovať na výzvu nezávislých filmových producentov. Preto sme tu.