„V našej obci všetci pijú, iba Ďuro nie,” začína sa jedna z najznámejších pesničiek skladateľského tandemu Lasica – Filip. Alkohol, jeho miesto v našich životoch a vo výtvarných dielach sa stali témou najnovšej výstavy v Národnej galérii uvedenej pod názvom Tekutá múza.

Keď 26. marca vybuchol v suši bare na Manhattane plyn, video sa ako prvé nedostalo ani do televízie, ani na web, ale do mobilov. Nadšenci prenášajú pomocou smartfónov video z dôležitých udalostí aj zo svojich spální.

Keď som v marci náhodou narazila na komentár Jána Čarnogurského s názvom Chvála motocyklov, len som pokrútila hlavou. Nepochopiteľný článok, ktorý sa začína vetou: „Blíži sa jar a na cestách sa objavia motorizované lastovičky,“ budil dojem prvej lastovičky stareckej demencie. Až by jednému prišlo ľúto. Pomyslela som si, koľko sentimentu sa vyplaví z mäknúceho mozgu jedného cynika a viac nad tým nešpekulovala. Omyl!

Výtvarníčka Katka Slaninková si nepamätá, koľko kníh už ilustrovala, to by musela zavolať otcovi, ktorý ich archivuje. O týždeň pokrstí knižku Barbory Kardošovej Traja kamoši, ale už pracuje na ďalšej z edície Naše hrôzyplné dejiny.

Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Nedávno mi prišla správa od priateľky Suzy, ktorá žije v severnom meste Oulu: „Na severnej oblohe je polárna žiara!“ Vyšla som von a uvidela som zázrak. Obloha žiarila dozelena, chvíľami dokonca dočervena, chvela sa, akoby na mňa padala, s tisíckami svetiel, čo sa približovali a vzďaľovali. Tá žiara, najprv v tvare pruhov a potom kvetu, bola akoby rovno nado mnou a ja som sa pod ňou na dvore cítila úplne maličká.

Dlhé roky hľadá spôsob, ako naše deti učiť lepšie. Povzbudzuje, píše, formuje prostredie. Tvrdí, že bez výrazných zmien v školstve bude Slovensko chradnúť, ale nechce byť ministrom. Má lepší nápad. Vlado Burjan.

K základným slovenským historickým stereotypom patrí naše zdvojené vnímanie sveta. Sme súčasťou NATO a Európskej únie, ale polovica z nás by bola najradšej niekde medzi západnou Európou a Ruskom. Prezident našej krajiny sa nachádza mysľou na Západe, predseda vlády v Rusku. Mnohí z nás nevedia, či má prezident oslavovať koniec druhej svetovej vojny v Kyjeve, alebo v Moskve. Sme naučení hovoriť dvoma jazykmi, jedným v Bruseli a druhým doma, ale rovnako sme hovorili iným jazykom doma a v Prahe, Moskve, Viedni a Budapešti.

Ak sa im doma darí, v istom bode sa pred podnikateľmi objaví otázka, či nerozšíriť ich biznis aj za hranice. O tom, ako sa naše firmy môžu presadiť medzinárodne, sme sa porozprávali s rakúskym biznis konzultantom a expertom na rozvíjajúce sa trhy, Nenadom Pacekom.

Ľubomír Galko hovorí o vypovedaní Dobroslava Trnku na Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť.