Je to už desať rokov, čo sa kamarátim s troma františkánmi. Nie je to len povrchná známosť. Prežila mnoho. Vyvracia všetky teórie o tom, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Niežeby sa tu, v tomto napínavom skupenstve, neobjavila aj láska, ale povzniesla sa, sublimovala kamsi do éteru a nabrala rozmer vzducholode. Som neveriaca, neverím v posmrtný život s tým istým vedomím, ja to skrátka nedokážem, ale presahu nadpozemského a vznášaniu sa na duchu verím. Za tých desať rokov som pochopila, že viera je talent, a my, čo ho nemáme, môžeme len závidieť.

Dňa 18. mája sme navštívili Rím. Cieľom bolo odovzdať dokumenty o prípade Františka a Tomáša Munka, aby sa v procese ich blahorečenia mohlo pokračovať.

Vyše tri desaťročia to bolo hokejové mesto. Zimný štadión Pavla Demitru zdobia štyri majstrovské postery. Ale teraz je pod Čákovým hradom na ťahu futbal. AS Trenčín sa stal prvýkrát ligovým majstrom.

Na Filipínach vyrastajú deti, ktoré sú viditeľne iné. Ich otcovia sú muži zo Západu, ktorí sem prišli za zábavou – do raja sexuálnej turistiky. Splodili tu deti, o ktoré sa v prevažnej väčšine nezaujímajú a absolútne ich nepodporujú. Odlišná farba pokožky je však pre ich potomkov stigmou.

Obidve svetové vojny zásadne zmenili charakter armád a ich bojov. V prvej vojne to bolo najmä vďaka technickým vynálezom, v tej druhej aj vďaka vedeckým objavom. O výsledku druhej svetovej vojny do značnej miery rozhodla práve práca vedcov.

Winston Churchill bol ministerským predsedom takmer počas celej vojny. Na čelo Veľkej Británie sa dostal v máji 1940 a voľby paradoxne prehral hneď po vyhratej vojne. Oslava víťazstva vo vojne mala preňho už aj trpkú príchuť, ale nie pre stratu funkcie.

O ôsmom máji 1945 sme si navykli premýšľať ako o predele, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Pravda je taká, že kolotoč násilia dobiehal ešte niekoľko rokov. Milióny ľudí trpeli a mnohí z nich prišli o život, hoci armády už oficiálne nebojovali.

Konečne udrela jar a po všetkých tých zavarených, nakvasených a vyúdených delikatesách môžeme siahnuť po niečom novom, dokonca živom. A každý skúsený gurmán dobre vie, že najlepšie chutia vždy mláďatká. Napríklad taká mladá cibuľka.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Irsko, Island či Finsko. Lotyšsko, Estonsko a Litva. Kypr či Malta. A třeba Česká republika, Slovensko či Chorvatsko. Co mají tyto evropské státy (a řada dalších) společného?