O pár dní si pripomenieme 20. výročie pádu komunizmu. Všade sa bude hovoriť o tvárach Novembra, o bývalých študentoch, tribúnoch a zmenách, čo sa odvtedy udiali. Na november ´89 sa však dá pozrieť aj očami vtedajších komunistov.

Zmätok. Tým slovom sa dá asi najvýstižnejšie označiť slovenská volebná legislatíva. Máme pätoro volieb a pre každé zvláštny zákon. Na tom by ešte nebolo nič zlé, keby každý z nich neupravoval de facto tú istú situáciu iným spôsobom.

Časy sa menia a o bublinách sa už nehovorí ani tak v súvislosti s vysmiatymi detskými tvárami a bublifukom so saponátovou vodou ako o dôsledku rôznych vládnych politík, ktoré majú za následok nasmerovanie veľkého množstva peňazí do oblastí, kam by sa na voľnom trhu dostala len časť z nich.

„Klausovu obavu z nárokov sudetských Nemcov spochybnili odborníci, vláda aj hlavné politické strany. Prezident ju podľa nich navyše vyslovil neskoro a v skutočnosti chce zdržať Lisabon, kým ho Briti neodmietnu v referende,” napísal Pavol Szalai v denníku SME.

Absurdné žaloby na všetko možné, od výrobcov mikrovlniek, že neupozornili na nevhodnosť sušiť v nich domáce zvieratá, až po McDonald, že ich jedlo prekvapivo spôsobilo obezitu, boli doteraz špecialitou Američanov.

Český prezident Václav Klaus pred niekoľkými rokmi povedal, že na Schengene, teda na Európskej únii bez hraníc, nevidí nič mimoriadne skvelé. A že pokiaľ ide oňho, tak by si na tej medzištátnej hranici pokojne päť minút počkal, takže on sám vlastne Schengen nepotrebuje. Václav Klaus asi nechodieva vlakom. Išiel ním, pokiaľ viem, za posledné roky len raz, keď sa vydal na pohreb Lecha Kaczynského do Krakova, kam vlakom, na rozdiel od tých európskych štátnikov, ktorí leteli lietadlami, naozaj dorazil.

Na tohtoročnej Pohode vystúpi viac ako dvadsať skupín a interpretov z Veľkej Británie a Írska, medzi ktorými je zastúpených mnoho žánrov. Hoci prevažujú nové mená, nájde sa medzi nimi aj zopár "zaslúžilých umelcov".

Nie dosť, že nás tu môžu nakaziť vírusom kravy, vtáky či iný hyd, dnes už človek, aby sa mal na pozore pred počítačom. Ten ho totiž môže nakaziť malwarom, teda škodlivým softvérom, ako sú vírusy, trójske kone či spyware. Alebo naopak, človek môže zavíriť počítač, či dokonca iného človeka takýmto softvérom.

"Dnes večer nie sú žiadne nové správy," povie moderátor a nasleduje pätnásť minút klavírnej hudby. Dnes nepredstaviteľné, ale stalo sa. Ako minulý týždeň pripomenula ČTK, pamätný "deň bez správ" nastal v rádiu BBC pred osemdesiatimi rokmi presne 18. apríla 1930 na Veľký piatok. Nešlo o žiadnu provokáciu, ani si redaktori svojvoľne neurobili veľkonočné prázdniny. Deň bez správ mal hneď niekoľko príčin. V skutočnosti to vlastne ani nebol deň bez dôležitých udalostí, začali sa napríklad nepokoje na území vtedajšej Indie, správy o nich sa však do redakcie nedostali včas.

Aj slovenská literatúra má niekoľkých autorov, ktorí zomreli v mladom veku, a tak nestihli rozvinúť svoje predpoklady. Jedným z nich je prozaik Ján Červeň. Ale jeho dielo, na rozdiel od iných, hoci zostalo torzom, pôsobí uzavreto a celistvo.