Prvýkrát ho na sviatky doniesla do rodiny naša teta Marta. Dnes ho už vidieť pred Vianocami takmer v každom supermarkete. Globalizácia ním útočí aj na to najposvätnejšie – na naše tradičné vianočné koláče. A poriadne zákerne: talianske panettone.

Podľa psychológa Dana Arielyho, o ktorom ešte v tomto texte bude reč, je najlepší darček ten, po ktorom veľmi túžime, ale sami by sme si ho nikdy nekúpili. My, čo čítame .týždeň odzadu, o hriešnych potešeniach niečo vieme, a tak sa za ne nehanbíme.

Je krásne zimné doobedie. Čerstvý otec s batoľaťom v kočíku sa prechádza po cintoríne, pardon, teraz už mestskom parku, a čo nevidí. Dôchodcovia, čo sa tu v júni vrhali na kvitnúce lipy, teraz pomaly visia z nejakého kra s malými oranžovými plodmi. Zbierajú rakytník.

Sedíte si v Tokiu v reštaurácii, vediete duchaplnú konverzáciu so spolustolovníkmi, keď tu zrazu všetci Európania zamrznú, na niektoré čelá vyskočí pot. Až teraz totiž hostiteľ prezradil, kde sa nachádzame a čo sa bude podávať. Čaká nás ryba fugu.

Niekde sa mu hovorí studené, studenia, inde studenô či chladené. Všetci ho pripravujú približne rovnako a podávajú s octom a najemno nakrájanou cibuľkou. Výdatný vývar z bravčových zvyškov, ktoré väčšina Slovenska pozná pod menom huspenina.

Málokto ju dnes pozná a pestuje ju. Nieto ešte, aby z nej robil džemy a želé. Keď vyslovíme jej meno, podaktorí si myslia, že ide o akúsi obrodeneckú nadávku. Pritom mišpuľa bola kedysi v Európe jedno z najrozšírenejších a najváženejších ovocí.

Vo Francúzsku existuje obrovské množstvo jedál, ktorým udáva tón víno. Hojne sa ním podlieva, maceruje a nakoniec sa k jedlu popíja. Rovnako je to aj v našich zemepisných šírkach. No k vínu sa prikmotril aj iný nápoj. V monarchii si svoje začalo diktovať pivo.

Je nedeľa a celým domom sa rozpína tá lepkavá sladkoslaná vôňa slepačej polievky. Ak ju niekedy vystriedal hovädzí vývar, určite sa ako druhé podávalo pečené kurča s plnkou.

Je bucľatá, s riadnym čírom listov, čím pripomína cviklu, len je bledá a má smotanovú dužinu. Česi ju volajú tuřín, Angličania turnip a my kvaka.

Nekompromisne rozdeľuje našu gastrospoločnosť. Kuchári naň pozerajú cez prsty, gurmánom a foodistom nestojí ani za to. No medzi pospolitým ľuďom existujú aj nadšenci, čo ho konzumujú vo veľkom a s elánom.