s tou nadávkou však ľudia nie sú úplne mimo. Pretože, ak by chcel náš premiér namiesto špinavých protislovenských prostitútok použiť onakvejší a skutočne proslovenský výraz s mnohovrstevným významom, mohol pokojne na prekrytie káuz svojich ministrov použiť len protislovenské mišpule a povedal by zhruba to isté, ibaže s iným efektom. To by bolo radosti! Koľko záujmu o tento nádherný ker by zrazu vyvolal, koľko oslavných pochodov hipsterov a gastronautov po hlavných uliciach nášho mesta až k jeho skromnému sídlu! Nehovoriac o lingvistoch a literárnych vedcoch, ktorí motív mišpule v stredovekej a renesančnej literatúre mapujú bedlivým okom. Premiér by sa zaradil medzi takých velikánov, ako boli Shakespeare, Chaucer, Rabelais či sám veľký Cervantes. Mišpuľa totiž v stredoveku bola plodom, ktorý mal jednoznačnú symboliku. Vyznačuje sa pomerne čudným a škandalóznym správaním. Začína totiž chutiť, až keď je, jemne povedané, prehnitá či ošľahaná mrazom. Preto sa stala na dlhé storočia symbolom padlých žien, neverníc – dievčat, ktoré sa na povrchu zdajú nevinné, no vnútri sú skazené až do špiku kosti. Takto vošla do ľudovej slovesnosti a neskôr aj do veľkej literatúry.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.