Daniel Lačný opisuje posledné dni Ľudovíta Štúra aj so scénkou, ako mu 12. januára 1856 dr. Gajary naťahoval nohu, lebo Štúr sa bál, že by „mal krivo chodiť“. Lenže rana mu po zásahu, ktorý si sám vynútil, začala krvácať. V ten istý deň v noci zomrel.

Mal či nemal slovenský prezident Andrej Kiska zveriť svoj pokazený bedrový kĺb českým chirurgom? Toť otázka ako zo Shakespearovej tragédie. Isteže, je plne legitímna, no nesmie prekryť iné, takpovediac vitálne problémy nášho zdravotníctva. Lebo tie ohrozujú nás všetkých.

Tance okolo faktúr na elektrinu, plyn a vodu ovládli Slovensko. Niekto zlý (nominant Smeru) chcel ľuďom zvýšiť ceny, no Danko s Ficom zasiahli. Dojemné. V skutočnosti je všetko inak.

Prínos a význam bratislavského samitu lídrov Európskej únie bol... v čom vlastne? Vie niekto, kam sa podľa „bratislavskej cestovnej mapy“ pocestuje a či vôbec?

Predseda NR SR Andrej Danko verí, že prinavráti slušný charakter do politiky tým, že nastaví prísne pravidlá novelou rokovacieho poriadku. Vraciame sa tak do dôb mečiarizmu?

​Hazard, stratené petičné hárky, podivuhodné správanie primátora – aj o tom hovorí Ján Budaj a starosta MČ Vajnory Ján Mrva​. Situáciu komentuje Michal Magušin.

Priekopník československej sociológie Ivo Možný napísal túto esej pred dvadsiatimi rokmi. Počas života sa venoval sociológii rodiny a intimity. Založil Fakultu sociálnych štúdií v Brne. Zomrel 10. septembra 2016 vo veku 84 rokov

O tom, zda události listopadu 1989, jimiž skončila komunistická éra, byly revolucí, vnitřním zhroucením systému, vyjednaným přechodem, tajným pučem, nebo ještě něčím jiným, se popsaly tisíce stránek.

Pojedanie horaliek v parlamente si môžem odfajknúť, mám pred sebou ďalší cieľ: dostať pod národný palec verejnoprávnu RTVS, opakuje si ráno pri holení predseda SNS a NR SR Andrej Danko.

Tento list je len fikcia. Rovnaká ako mnohé literárne diela. No zároveň hovorí o skutočných udalostiach. Je o básnikovi Jankovi Silanovi, o ktorom mi kedysi rozprával kňaz Martin, ktorý sa s ním poznal.