„Írsko nie je Grécko!” poučil trhy minulý týždeň riaditeľ Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn. „Grécko nie je Írsko!” takmer okamžite kontroval grécky minister financií. „Španielsko nie je Grécko, ani Írsko a ani nimi nikdy nebude," uzatvoril debatu zástupca ministra financií Španielska.

Nášho televízneho lídra ovládli ženy. Generálnou riaditeľkou Markízy sa stala Zuzana Ťapáková. Okrem nej je v manažmente konateľka spoločnosti Markíza Radka Doehring, a čoskoro má byť žena aj na čele spoločnosti Media Pro Slovakia, ktorá zabezpečuje pre Markízu zábavné programy – Wanda Hrycová. Pre všetkých, ktorí riešia agendu rodovej rovnosti v manažovaní firiem, to môže byť zaujímavý experiment. Ženy dostali šancu vytiahnuť firmu z krízy.

Emil, vieš, čo robím, keď nič nerobím? Dívam sa na telku. A keďže nič nerobím furt, tak na ňu zízam stále. Rozmýšľam, ako sme žili, keď nebola televízia. Ani si to už neviem predstaviť.

Sú dedinky, kde sa na pohľad nič nedeje. Nezaplavila ich povodeň, nestavajú tam múry, „riešiace rómsky problém“, obyvateľov netrápia žabomyšie komunálne vojny. Žije sa v nich pokojným životom, zaujímavým len všednosťou.

Mlynček dejín ostatných šesťdesiatich rokov zošrotoval množstvo perspektívnych ľudských osudov a z mnohých z nich – pokiaľ vôbec prežili – zostali len tiene pôvodného. Niektoré tvorivé osobnosti však dokázali prekonať so vztýčenou hlavou nepochopiteľné perzekúcie „budovateľských“ 50. rokov, rozbláznene nádejné „zlaté“ šesťdesiate aj depresívne „normálne“ 70. roky, aby preklenuli „nádejou pučiace“ opatrné osemdesiate, ktoré sa preliali do prelomu tisícročí v dvadsaťročí plnom nádejí...

Na stretnutie prišla v tričku s logom svojho klubu. Rozprávala dlho a bolo z nej cítiť nadšenie a odhodlanie. Vraví, že nie je taekwondo ako taekwondo. Prvá dáma tohto športu u nás, Martina Lenhardtová.

V darčekovom košíku toho minulý mesiac veľa nebolo. Zase tie výpadky dodávok. Človek sa musel uspokojiť s niekoľkými banánmi a pár kilogramami kuracieho mäsa. Ale bude lepšie. Aj tak mal pocit, že má vlastne šťastie, pretože keď prišiel do svojej štvrte s desiatimi vajíčkami, ktoré tiež dostal v práci, vybehlo za ním niekoľko susediek s otázkou, kde sa dajú kúpiť.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden Jules. Jeho druhé meno bolo Verne a tak písal verneovky. V jednej z nich vytvoril veľmi vzrušujúci obraz zemského vnútra. Obraz, ktorý vytvára o zemskom vnútri geofyzika, je tiež vzrušujúci, hoci zrejme nie až tak, ako ten Verneov. Z hľadiska vernosti opisu je to naopak. Ten Verneov obraz nie je príliš verný, ten geofyzikálny je oveľa vernejší.

Pre ľudí, ktorí počúvajú hudbu, je producent len nepodstatným menom na obale albumu. No bez nich by vôbec nevznikli niektoré z najlepších platní v dejinách populárnej hudby. Jedným z nich je aj zvukový čarodejník a motivátor Daniel Lanois.