Keď chce antropológ zmerať výšku určitej vzorky ľudskej populácie len pomocou dotazníkov, má to ťažké. Nadpriemerne vysokí ľudia majú tendenciu svoju výšku znižovať a tí malí si väčšinou radi nejaký ten centimeter pridajú.

České století je nový český seriál, v ktorom Masaryka zahral priam geniálnym spôsobom Martin Huba. Síce len v prvej epizóde, venovanej zákulisiu vzniku Československa, ale to je v zásade jedno, lebo veľké a väčšie herecké výkony dominujú aj ďalším epizódam (ČT1 ich vysiela v nedeľu večer). Má ich byť osem, dosiaľ ich je päť, pričom každá z nich sa venuje jednej zlomovej historickej udalosti moderných českých (a slovenských) dejín. Vznik republiky, Mníchov, Heydrich, 1948 a koniec Slánskeho. O čom budú ďalšie tri sa dá odtušiť, ale nepredbiehajme. Už to, čo sme z Českého století videli jasne naznačuje, že niekto tam, v Českej televízii, veľmi dobre vie, čo robí.

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.

Ak chcete mať zážitok z New Yorku, nesmiete tam ísť len raz. Musíte odísť, prísť, znovu odísť, a až potom príde čosi ako after-taste.

Väčšinou platí, že čím viac cestujete, tým máte menší kufor. Po prvé, kto cestuje častejšie, vie sa lepšie zbaliť: tričká a nohavice napríklad neskladá, ale zroluje. Napodiv zaberú menej miesta a nepokrčia sa. Po druhé, skúsenejší cestovateľ vie, čo nemá kupovať, lebo to nájde na mieste. Prakticky každý hotel bude mať na izbe mydlo, šampón a uterák: takmer žiadny nebude mať zubnú kefku a pastu (ale ak si nezoberiete ani tie, budú ich mať na recepcii).

Toto nie je svet, aký si po zrútení Berlínskeho múru predstavovali tí naivnejší. Vtedy to vyzeralo, že bipolárne usporiadanie sa nadobro skončilo a armády špiónov prídu o prácu. Smiešna predstava, odkazujú nám šéfovia tajných služieb z celého sveta.

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

Nikdy nezabudnem na ten obraz, ako stojíme s Blahom Uhlárom uprostred zdemolovanej krčmy Stoka a Blaho sa snaží nájsť v spúšti na podlahe medzi stopami krvi, skla a triesok ďalší kúsok drievka z rozsekaných dvier. Ten pocit totálneho zúfalstva sa mi navždy spája s tými kúskami drievok, ktoré Blaho dvíha zo zeme a prikladá k sebe, akoby to malo vôbec zmysel – lepiť teraz v noci dvere po útoku neonacistov, ktorí sem vtrhli ako húf sarančí. Dosekaní ľudia, policajti aj záchranka odišli, ostali sme sami. Vtom sa Blaho na mňa zahľadel, rozosmial sa zúfalo a vraví: „Ja ako večný kuvik by som mal byť vlastne spokojný! Konečne sa splnilo to, čo som predpokladal!“

Patrí medzi najrozšírenejšie potraviny na svete a všetkým chutí nadmieru. Či už v Južnej Ázii, na Blízkom Východe alebo v Strednej Amerike. Nikde na ňu nedajú dopustiť a majú na jej prípravu množstvo receptov. Šošovica je, skrátka, základ.

„Intuícia predchádza strategické uvažovanie,“ píše Jonathan Haidt vo svojej knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk, Praha 2013). To, že patríme do tímov, ktoré hrajú za rôzne politické ideológie, náboženstvá... a z nich vyplývajúce morálky, je fakt. Niektoré z nich si síce v konkrétnych situáciách môžu pripísať dočasné víťazstvá, ale nie vlastníctvo pravdy pravdúcej. A ak chceme, aby ihrisko nepokryli obete, treba sa pomaly, empaticky, krôčik za krôčikom, snažiť o nastolenie aspoň minimálnej dôvery voči iným intuíciám, podvedomým pocitom, než sú tie moje – voči iným morálkam.