Bezdomovci a iní sociálne slabí jedinci sú ľudia, ktorých sme sa za roky života naučili ignorovať. Pre nás neexistujú. Obchádzame ich, pozeráme sa cez nich, akoby boli nejaký vzduch.

Čo sa to deje v Anglicku, že tamojšia alternatívna diva PJ Harvey na svojom novom albume tvrdí, že by bolo dobré ním zatriasť? Jej hlas nie je na britskej scéne jediný. Britská legenda Paul Weller vydal minulý rok nahral album Wake Up Nation, kde pustil do nezdravej prekomercionalizácie ostrovného života. Polly Jean Harvey však ide ešte ďalej a na svojom novom albume otvára tému britskej účasti vojny v Iraku a Afganistane.

TA3 má nového generálneho riaditeľa. Je ním vyštudovaný herec a podnikateľ Michal Gučík.

Svetozár Stračina by oslavoval sedemdesiatku. Keby žil. Takto ju oslavujeme len my. Bez neho. Bože, ak by tu bol, to by bola oslava. Nemyslím na oficiality. Predstavujem si jeho byt nad Štefánkou. Hudba, víno, debaty. Nepoznám nikoho, kto by s ním dokázal držať krok. Ako napokon vo všetkom. Málokto si ctil detail tak ako on.

Sú zvláštne príbehy a tento je jeden z nich. Je o mužovi, ktorý kráčal po ulici a na povrázku viedol nosorožca.

Festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa koná už po jedenásty raz a zo štatistických údajov o návštevnosti a z programu možno jednoznačne tvrdiť, že ide o úspešné podujatie, ktoré spolu s Medzinárodným filmovým festivalom Bratislava a Mesiacom fotografie nabíja jeseň v hlavnom meste skvelou kultúrou.

Upírskych príbehov je priveľa, isto stovky, skôr tisícky, väčšina ich pracuje so zvyčajnými klišé. Najtradičnejším upírom je upír ohrozujúci – nekompromisný „záporák“, skrz naskrz zlý, nemŕtvy, démon spriahnutý s peklom, viac netvor ako hrdina.

Emil, neuveríš, ale fakt sa to stalo. Fedorčáková mi napísala list. Spomína tam na svoju mladosť, na to ako ju prijímali do strany, aká bola sklamaná, keď komunisti padli, (neviem prečo si to myslí, ak aj padli, veľmi sa neudreli) a nakoniec, predstav si, navrhla mi, aby sme sa dali dohromady, že je vždy lepšie keď sú ľudia na staré kolená spolu, aspoň si môžu vzájomne pomáhať, a tak podobne.

Sú ľudia, ktorých životopisy sa kryjú so životom a takí, u ktorých tvoria príkry rozpor. Patrí k nim Štefan Harabin.

Prednáška o kaizene na ministerstve zahraničia v Tokiu sa začína rezko. Do miestnosti vstupuje japonský profesor manažmentu. S vyhrnutými rukávmi a zovretými päsťami najskôr päťkrát oduševnene zakričí „Kai-zeeen!“ V hľadisku je nás asi štyridsať Európanov a z plných pľúc kričíme s ním...