Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Kaizen má základ v sebaspytovaní

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Prednáška o kaizene na ministerstve zahraničia v Tokiu sa začína rezko. Do miestnosti vstupuje japonský profesor manažmentu. S vyhrnutými rukávmi a zovretými päsťami najskôr päťkrát oduševnene zakričí „Kai-zeeen!“ V hľadisku je nás asi štyridsať Európanov a z plných pľúc kričíme s ním...

.nepracovať tvrdšie, ale rozumnejšie
Profesor Seiči Fudžita učí na súkromnej tokijskej univerzite Waseda. Ide o jednu z najprestížnejších vysokých škôl v Japonsku, ktorá dala svojej krajine šesť premiérov, nespočetných lídrov biznisu i špičkových vedcov. Občas si na začiatku prednášky zvykne so študentmi niečo motivačne zakričať. Vraj to prekrví mozog, odbúra napätie a poslucháči sú vnímavejší. Fudžita už roky cestuje po celom svete a vyhľadáva tzv. kaizen nápady, ktoré by mohli zužitkovať japonské spoločnosti. Za týmto exoticky znejúcim pomenovaním sa skrýva manažérsky prístup, ktorý významne napomohol povojnový hospodársky úspech krajiny. „Kai“ je „zmena“, kým „zen“ znamená „zlepšenie“. V Japonsku vraj ide o jedno z piatich najpoužívanejších slov. Kaizen je teda filozofia riadenia, ktorej zmyslom je sústavné zdokonaľovanie sa prostredníctvom malých zmysluplných zmien k lepšiemu. Či už ide o zmenu výrobného procesu alebo produktu. Aj malá zmena dokáže výrobok učiniť atraktívnejším a dodať mu výhodu oproti podobnému výrobku konkurencie. Ak sa kaizen zavedie vo firme tak, že sa s ním zamestnanci i vedenie vnútorne stotožnia, môže táto filozofia dopomôcť nielen k vyšším ziskom s nižšími nákladmi, ale aj k eliminovaniu namáhavej driny či kultivovaniu pracovného prostredia i vzájomných vzťahov.                
„Keď máte problém v podnikaní, peniaze míňajte až na poslednom mieste. Skôr, než miniete peniaze, použite svoj rozum na nájdenie lepšieho riešenia,“ hovorí Fudžita o lekciách, ktoré dáva aj svojim študentom. Kaizen si netreba zamieňať s inováciou. To prvé je malá zmena, kým to druhé veľká. Ázijským krajinám sa dlhodobo vyčíta, že so skutočne prevratnými inováciami prichádzajú len zriedka. Priznal to aj významný politológ Masao Marujama, ktorý kedysi označil japonskú tradíciu za „prázdny vak“, naplnený cudzím obsahom. Známy je jeho výrok: „Nie je nič také ako dejiny japonského myslenia, len dejiny japonského prijímania cudzokrajných systémov.“ Súvisí to s tým, že pod učením sa v Krajine vychádzajúceho slnka rozumie najmä napodobňovanie majstra. Dlhé roky otrockého kopírovania prinášajú majstrovské zvládnutie techniky a až potom je na rade tvorivá originalita. Pre .týždeň to potvrdzuje aj Hikari Išido, docent na univerzite v Čibe: „Japonci si zaobstarali západné technológie, ale pridali k nim malé kaizenové vylepšenia. Naša krajina nemá prírodné zdroje, len hlavy a ruky svojich obyvateľov. Využívame ich na vytváranie exportných výrobkov s vysokou pridanou hodnotou.“    
Západní manažéri myslia v rovine nákladných inovácií, pretože veľká zmena sa pre nich rovná veľkým výsledkom. Ale môže byť aj matkou veľkého nezdaru. Východ naproti tomu dôveruje synergickému pôsobeniu množstva malých nenápadných zmien, nenáročných na peniaze a vykonávaných dlhý čas. Iróniou však je, že aj kaizen má pôvod v zahraničí. Po druhej svetovej vojne sa vyvinul z manažérskych metód, ktoré do Krajiny vychádzajúceho slnka importovali americkí poradcovia. Asi najznámejší z nich bol William Edwards Deming, z ktorého v Japonsku spravili národného hrdinu ešte predtým, ako sa o jeho myšlienky začali zaujímať manažéri v Európe či Spojených štátoch. 
.gemba power
Jedným zo základných prvkov kaizenu je tzv. gemba power, teda sila miesta, kde sa práca vykonáva a kde vzniká skutočná hodnota. Zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v priamom styku s výrobkom alebo službou sú v Japonsku považovaní za najdôležitejších. Manažéri by mali do detailov poznať pracovné postupy radových zamestnancov a načúvať im, lebo od nich môžu prísť skutočne zasvätené návrhy na zlepšenie. Vyhľadávanie drobných zmien, ktoré by mohli prácu zefektívniť, má byť súčasťou dennej rutiny všetkých pracovníkov naprieč firemnou hierarchiou. Kaizen závisí aj od zbierania objektívnych dát a vytvárania štandardov, ktoré umožnia posúdiť, či zmena smeruje naozaj k lepšiemu. Cyklus sa začína hodnotením existujúceho procesu alebo výrobku, pokračuje navrhnutím a naplánovaním zlepšenia, jeho implementáciou a končí sa vyhodnotením výsledkov novinky.
Ak chcete japonskému manažérovi polichotiť, požiadajte ho, aby vám predstavil kaizen nápady vo svojej vlastnej firme. Profesor Fudžita tvrdí, že za rok 2007 viedla v počte zlepšení spoločnosť Panasonic. Bolo ich až 936 379. Na ďalších priečkach skončili spoločnosti Idemitsu Kosan, Toyota a Yazaki. Po prerátaní zlepšení na zamestnanca vedie však spoločnosť Chubu Electric Power. V priebehu jedného roka prišiel každý jeden jej pracovník v priemere s neuveriteľnými 8 332 zlepšovákmi.   
O kaizene nám s kombináciou hrdosti a pokory rozpráva aj Minoru Kitadžima, riaditeľ spoločnosti Kitadžima Šibori. Rodinný podnik s 22 zamestnancami vznikol v roku 1947. Pred vojnou Kitadžimovci vyrábali tatami (žinenky na bojové umenia). Po skončení konfliktu poslali jedného zo synov do Európy, aby sa oboznámil s technológiami a po jeho návrate založili firmu, venujúcu sa spracovaniu kovov. Medzi ich prvé produkty patrili panvice, kotlíky, čajníky či tienidlá na lampy. Dnes vyrábajú kovové súčasti na satelity či námorné lode. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v tomto podniku činí v prepočte 4 500 eur. Kitadžima, ktorý po svojom závode behá v montérkach a občas sám priloží ruku k dielu, hovorí, že kaizen im pomáha uchovávať pracovné miesta a zostať konkurencieschopnými voči Číne. Je to preto, lebo metódou sústavných vylepšení si firma vytvorila vlastné technologické postupy, ktoré sa neučia v škole a Číňania ich zatiaľ nedokážu napodobniť. Syn riaditeľa pracuje vo firme ako normálny zamestnanec. Raz ju po otcovi prevezme.    
.mydlo v sieťke
Kaizen nie je len vec priemyselných prevádzok a technologicky náročnej výroby. Tento spôsob myslenia možno použiť kdekoľvek. Mnohí ľudia robia drobné vylepšenia u seba doma úplne spontánne a bez toho, aby to nejako špeciálne nazývali. Prečo ich teda nerobiť aj v práci? Profesor Fudžita prezentuje niekoľko dôvtipných riešení, na ktoré narazil počas svojich potuliek svetom. Napríklad na jednej farme v Mongolsku mali problém s odvšivením oviec. Zvykli ich posielať cez vodný kanál s rozpusteným chemickým prostriedkom. Problém bol, že ovce tvrdohlavo držali hlavu nad hladinou, aby si ju nenamočili a parazity na nej zostávali. Farmári našli lacné riešenie. Vo vodnom kanáli vykopali plytký schod. Ovce oň zľahka zakopli a pritom sa namočila aj ich hlava. 
V Ghane zase na Fudžitu spravili veľký dojem miestni pastieri oviec a kôz. Cez deň ich vypúšťajú kade-tade, no večer, keď sa zvieratá majú vrátiť, vzniká problém. Koza je pomerne inteligentná a ak majiteľ na ňu zavolá, dokáže prísť naspäť. Ovce sú však hlúpe a pastieri ich musia často hľadať. Preto to vyriešili jednoducho. Zvieratá zviazali do párov šnúrami tak, aby koza, keď sa bude večer vracať, potiahla so sebou aj ovcu. Iným príkladom kaizenu je japonská mucholapka, ktorá má v rukoväti zabudovanú malú pinzetu. Keď muchu zabijete, jej zdochlina zostane často prilepená na stene alebo nábytku. Pinzeta umožňuje rýchle odstránenie mŕtvej muchy.  
Ako jeden z najlepších kaizen nápadov Fudžita prezentuje myšlienku, ktorá skrsla v istej japonskej základnej škole. Na toaletách bol problém, že mydlo, keď zostalo len tak položené na umývadle, často skončilo na dlážke a neraz sa stalo, že sa na ňom niekto pošmykol. Vedenie školy teda vzalo použité sieťky, v ktorých školská jedáleň nakupovala pomaranče, vložili do nich kus mydla a... tak ich priviazali o vodovodný kohútik. V okamihu, keď Fudžita odhalil pointu tohto riešenia, niektorým západoeurópskym účastníkom prednášky padla sánka ohromením. Ja a ďalšia Slovenka, ktorá tam bola so mnou, sme sa na seba len pousmiali. Čo je v Japonsku kaizen, to súdruhovia v ČSSR vymysleli už dávno... 
.kaizen na Slovensku
Môže byť japonská filozofia riadenia prínosom aj pre slovenské firmy? Ján Košturiak vedie spoločnosť Fraunhofer IPA Slovakia a robí poradcu aj v oblasti kaizenu. V rozdielnosti firemných kultúr nevidí problém: „Podľa mňa kaizen nie je metóda, ale spôsob myslenia a života. Kaizen sa začína zlepšovaním seba a svojho okolia a má základ v sebaspytovaní, sebapoznaní a hľadaní možnosti zlepšenia u seba. Myslím si, že nie sme odlišní, pretože aj v našej kultúre máme niečo ako spytovanie svedomia a pokánie. Aj v našej kultúre máme úsilie o sebazdokonaľovanie.“ Sauer Danfoss, OMS, Elcom, VW, Mondi, IDC Holding alebo Leoni – to sú názvy len niektorých spoločností, ktoré u nás pôsobia a podľa Košturiaka v nejakej podobe využívajú kaizen. 
Nie je však kaizen v slovenských podmienkach často len sloganom? A ako ho implementovať tak, aby firme i jednotlivcom naozaj priniesol prospech? Košturiak hovorí, že kaizen sa nezavádza, ale žije: „Kaizen nie je brigáda socialistickej práce, ako sa o to mnohé naše podniky usilujú. Kaizen sa začína uvedomením si problému (na sebe, vo svojom okolí, v procese), hľadaním jeho príčiny, návrhom riešenia a snahou o vytvorenie nového štandardu a návyku.“ 
Autor sa školenia o kaizene zúčastnil v rámci Study Tour Japan 2009.       
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite